Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Piatok po 17. nedeli v Období cez rok Mt 13,54-58Nepochopený JežišPrežívame obdobie prázdnin, dovoleniek, čas odpočinku, načerpania nových síl, ale ajobdobie, keď pri oddychovaní je viac času na premýšľanie nad vecami, udalosťami, alei vzťahmi, ktorým sme v návale povinností nestačili venovať pozornosť, prípadne sme toodkladali na neskoršie.Medzi otázky hodné na zamyslenie patrí i úcta. Akú úctu venujeme blížnym, ako sastaráme o to, aby sa nám dostalo úcty od druhých, ale aj s akou úctou si ako kresťan plnímsvoje povinnosti.Evanjelista Matúš v evanjeliu konštatoval, ako sa zachovali rodáci Pána Ježiša, keďnavštívil ich mesto: „Pohoršovali sa na ňom“ (Mt 13,57).Pán Ježiš takmer celý svoj život prežil v Nazarete. Mal rád toto mesto, hoci jehoobyvatelia ho nemilovali. Často sa počas svojho verejného účinkovania do neho vracal. Tamprežil svoju mladosť, tam mal svojich rovesníkov, tam žila jeho matka a jeho príbuzní. Ježišchcel svojim rodákom dobre, ale oni ho nechápali a nechceli mu porozumieť. Nechceli uznať,že jeden z nich, syn tesára, ktorého rodinu dobre poznali, mohol by byť prorok, ba dokoncaMesiáš, ktorého národ očakáva.Neporozumeli jeho učeniu. Preto často vyslovovali ohľadom neho otázku: „Vari to nie jetesára syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ (Mt12,55-56). A naplnení údivom pridávali i ďalšiu otázku: „Skadeže má toto všetko?“ (Mt13,56). Nevážili si Ježiša a on cítil z ich postoja bolesť, a preto na ich adresu smutnepoznamená: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome“ (Mt 13,57). Ježiš satým však nedal znechutiť. Neustále ich presviedčal o tom, že je skutočný prorok a očakávanýMesiáš. Ježiš nič nerobil násilne. Nikoho násilne k sebe nevolal.K bohatému mládencovi sa prihovoril takto: „Ak chceš byť dokonalý... nasleduj ma!“ (Mt19,21).Ak chceš, lebo môžeš aj nechcieť a môžeš na moje volanie odpovedať aj nie, ale ak chceš,môžeš ísť za mnou. Rodáci Pána Ježiša nechceli ísť za ním, nechceli ho uznať za prorokaa tým viac za Mesiáša. Jednoducho preto nechceli, lebo im zovšednel. Nevideli v ňom ničneobyčajného. Možno premýšľali tak ako neskoršie Filip, jeden z jeho učeníkov: „Môže byťz Nazareta niečo dobré?!“ (Jn 1,46).A možno mali o Mesiášovi premrštenú predstavu. Nevieme, prečo zaujali k Ježišovi takétostanovisko. Evanjelisti o tom mlčia. Môžeme sa však domnievať; že pozerali na Ježišaľudským pohľadom, nemali nadprirodzenej viery a tu je zaiste hlavná príčina problému.Nemohli porozumieť tomu, že Boh si často volí jednoduchosť, aby ňou zachránil múdrych.Zaiste ich hnevala sláva, ktorá sa okolo Ježiša šírila, o ktorej čoraz častejšie počuli. Veďzázraky, ktoré konal v Kafarnaume, robili ho v očiach ľudí veľkým. A oni mali tiež inúpredstavu o Mesiášovi. Proroka si predstavovali ako muža tvrdého, neprístupnéhoa napomínajúceho. Ale správanie Pána Ježiša bolo celkom iné, bol iný. Nedá sa porovnať sožiadnym prorokom. Bol predsa Boh! A toto nemohli pochopiť.Ako si my dnes predstavujeme Krista? Ako pozeráme na neho svojimi očami? Ak chcemeporozumieť učeniu Ježiša Krista, musíme si predovšetkým všimnúť jeho pokoru. Musíme siuvedomiť, že Ježiš neprišiel na svet na to, aby svet súdil, ale aby ho spasil. On priniesolučenie lásky, tú čnosť, ktorú i dnes svet nechce poznať v najlepšom a najkrajšom význame.Kto sa denne nesnaží v živote plniť jeho príkazy, ten nikdy nemôže povedať, že pozná Krista.158www.evanjelizacia.eu