Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.stal starostom mesta, kde svoju ruku podáva hlavne najbiednejším. Sám si vezme k sebe malédievčatko, ktorému zomrela matka a celý život sa stará o jeho výchovu. Všade kadiaľ chodí,dobre robí, a to tak ako kedysi Kristus. A na otázku: Prečo to robíte?Vždy odpovedal:- Lebo som v živote stretol človeka, ktorý mi veľmi pomohol. Môžem ja nepomáhať?Bratia a sestry, pochopili ste teraz, že opravdivý apoštolát si tak nevyžaduje prostriedkyľudské, ako úprimné pokánie?Preto si, prosím vás, všetci uvedomme, čo apoštolát od nás žiada. Je to predovšetkýmzmena nášho života k dobrému. Bude užitočné, keď si dnes spoločne odnesieme odtiaľtojedno maličké predsavzatie. Vynasnažme sa svoje náboženstvo a ohlasovanie Kristovhoposolstva spásy chápať nielen ako povinnosť v nedeľu a vo sviatok ísť do kostola. Prestaňmesi nahovárať, že keď chodíme do kostola, že sme lepší ako tí, čo nechodia, ale svojunábožnosť, svoj apoštolát budeme posudzovať podľa nášho vzťahu k človeku. A akonajúčinnejšie nadobudneme ku každému láskavý vzťah? Apoštolátom úprimného pokánia!Bratia a sestry, teraz vieme, že ako stavba rodinného domu, tak každé ľudské dielo, abymalo akú-takú nádej na úspech, musí byť založené na silných prostriedkoch. Musí byťzaložené na moci, známosti a priazni spoločnosti. Avšak božie dielo je založené na opaku.Aby zvíťazilo, je založené na porážke kríža. A apoštolát je Božie dielo. Jeho úspech nezávisítak od ľudských prostriedkov ako od Božej milosti. Nezabudneme na to?Amen.Štvrtok po14. nedeli v Období cez rok Mt 10,7-15Ohlasujme Božiu pravduZmysel toho, čo sme práve počuli, je aj pre nás asi toto: Aj nás posiela Pán hlásať jehopravdu. Aj pre nás platia slová, že k tomu nič zvláštneho nepotrebujeme.To platí pre všetkých, nielen pre kňazov. Vieru, ktorú sme dostali, sme povinníodovzdávať ďalej. Nič by nám nepomohlo, keby sme sa chceli vyhovárať ako Amos v Staromzákone, e on je pastier, a nie prorok, ani syn proroka. Odpoveď na volanie Boha; žiť a hlásaťEvanjelium, nebolo vždy bez váhania. Niektorí sa vyhovárali, alebo utekali pred ťarchouposlania. A odpoveď tých, ku ktorým boli proroci poslaní? Bol to výsmech, nepochopenie.Takto to skúsili apoštoli s Ježišovým posolstvom, tak to skusujú kňazi, kresťanskí rodičiaa laici. Jeden z vás namieta: Nebolo by lepšie, keby sám Boh zjavil každému bezprostredne,keby neposielal ako svojich poslov ľudí s chybami a nedostatkami? Veď tí iba zatieňujú jehoposolstvo. Veľkou ťarchou v živote proroka, kňaza i apoštola je vedomie vlastnejnedokonalosti a stála obava, či ľudia neodmietnu Božie posolstvo pre ľudské nedostatkya chyby. Aj kňaz je len človek, padne z ľudskej slabosti, ale aká je odozva u tých, ktorýmchcel len dobro? Veriaci sa z neho smejú, hádžu mu polená pod nohy, roznášajú jeho chyby,ale nájde sa aj malé percento dobrých, verných, ktorí sa ho zastanú a modlitbou pomôžu mupovstať. Na tento strach z pádu je božia odpoveď stále tá istá: „Choďte a hlásajte: Priblížilosa nebeské kráľovstvo...“ (Mt 10,7).Boh chce zachrániť ľud, ale chce ho zachrániť spoločne ako jedno spoločenstvo. Boh námponúka spoluprácu na diele spásy, spoluprácu s jeho milosťou a spoluprácu medzi nami128www.evanjelizacia.eu