Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.nepopierame, ale musíme si uvedomiť, že nám veriacim je potrebný aj chlieb nadprirodzený,ako je nám potrebná voda pre život, vzduch pre dýchanie a slnko k našej existencii.Evanjelium nás jednoduchými, ale jasnými slovami poúča o potrebe chleba, pokrmu pretelo, ale rovnako hovorí o chlebe, ktorý je skutočným Bohom. Zázrak rozmnoženia chlebovvykonal Ježiš len preto, aby poukázal svojím poslucháčom, že on je skutočný boh.V rozhovore s poslucháčmi môžeme cítiť slová samého Boha zo Starého zákona, ktorépovedal Mojžišovi z horiaceho kra: “Ja som Boh tvojho otca....“(Ex 3,6). A pri dnešnejudalosti: „Ja som Boh tvojho otca...“ (Ex 3,6). A pri dnešnej udalosti: „Ja som chlieb života.Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (Jn6,35). Podmienkou je viera v Boha. Viera horúca a živá, viera pozbavená všetkýchpochybností, viera, ktorá sa opiera o autoritu samého Boha. Toto nepochopili. Vidíme, že sapýtajú: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“! (Jn 6,52). Ešte neprišli k tomu, že vo vierev Cirkvi sú nemeniteľné pravdy, ktorým úplne neporozumieme, ale ktoré musíme uveriť.Treba uveriť, lebo tak si to praje Boh. On nám to hovorí a tu neobstojí žiadna diskusia. To jebezproblémové. Život, ktorý nám sľubuje Ježiš za prijímanie jeho Tela, je pre nás najväčšímdarom. To znamená, že Ježiš si praje, aby prijímanie jeho Tela nás sprevádzalo našímživotom. Lebo toto Telo je pre nás zárukou večného stretnutia s Ježišom. Ježiš hovorí, že ten,kto prijíma toto Telo, zostáva v ňom. Uvedomme si, že časté prijímanie nás môže lenobohatiť už tu na zemi a podľa Ježišových slov je zárukou večného života. Môžeme si všetcipovzdychnúť, že v tejto oblasti máme ešte stále nedostatky. Áno, musíme zachovať slobodukaždého. Nesmie sa robiť násilie, nátlak. Rozumne sa však musíme nad tým každý zamyslieť.Áno, sú problémy. Hriech, najmä nečistoty, ale i ďalšie problémy sa stavajú do cesty a chcúnás okrádať o tak veľké dary. Musíme sa však rozhodnúť; mladší, ale i mladí manželia, žehoci sú v manželstve ťažkosti, nezvládneme ich len tak sami. Potrebujeme pravidelnú posilu.Áno, roky budete musieť zápasiť s tými istými a stále sa opakujúcimi hriechmi. Boh neposlalsvojho Syna, aby prišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov. Nesmieme sa dať nikým, anisebou samým znechutiť. Rozhodujúci je dobrý úmysel, vôľa polepšiť sa, milovať Bohaa snažiť sa vyhnúť všetkému zlu. Keď už človek upadol, neostať bez ľútosti a pravidelnejsviatosti zmierenia.Aspoň duchovné sv. prijímanie využiť pre svoje posilnenie sa v láske ku Kristovi. Samiuznáte, že keď nás ide pri sv. omši čo najviac na sväté prijímanie, aj keď to dlhšie trvá, ale jeto čosi prirodzené, veď patríme Kristovi. Aké je to smutné, chladné, keď pri sv. prijímaní lenmalá časť sa zodvihne a pristúpi ku Sviatosti oltárnej. Je povzbudením pre deti, najmädospievajúce, keď vidia, že otec ide pravidelne ku sviatostiam, vedia sa dovtípiť, že i on musízápasiť so svojimi slabosťami. Nesmieme si však zvyknúť ísť na sv. prijímanie v staveťažkého hriechu. To nikdy nie! To je urážka Boha, pošliapanie veľkého daru, hodenie perálpred svine.Všade sa hovorí o kvalite. A toto si musíme uvedomiť aj v duchovnom živote. Veď účasťna sv. prijímaní je najlepším hodnotením farnosti, v akom duchovnom stave sa nachádza. Čoby nám to osožilo, keby sme všetci spievali: Ach, vitaj, vitaj nám, anjelský chlebe..., keďnevoláme s radosťou. Ako môžeme spievať: Hostiu vítajme, tej manne česť dajme.., keďnejdeme na sv. prijímanie?! Ach, bratia a sestry, aký by som bol šťastný, keby sme čímviacerí a čo najčastejšie sa stretávali pri sv. prijímaní.Zamyslíme sa, či nám to nezovšednelo. Prečo sa ochudobňujeme?Amen.26www.evanjelizacia.eu