Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Toto si vieme vysvetliť aj slovami Márie, ktoré povedala pri stretnutí s apoštolmi ako prvé:„Videla som Pána“ (Jn 20,18). Toto sú slová veľkonočnej viery. To je pre nás dnes taktiežaktuálne, keď pristupujeme k Eucharistii a počúvame Písmo. To nám umožňuje taktiežzvolať: Vidíme Pána! Toto je pre nás motívom uveriť vo vzkrieseného Krista.To, čo nám opisuje evanjelium, často sa odohráva i v našom živote. Chceme sa presvedčiťo viere, a preto hľadáme Krista v našom okolí. Škoda, že ho hľadáme najmä svojimi očami,a nie srdcom, pretože srdce vie vidieť viac ako naše očí. Srdcom sa skôr dostaneme k cieľusvojho hľadania. Pod vplyvom udalostí, ktorí si pripomíname, hľadajme prítomnosť PánaJežiša vo svojom srdci, ktoré si však musíme očistiť od našich hriechov. Bolesť a slzy môžuzastrieť pohľad na Pána Ježiša, ale srdce ho bezpečne pozná.Pri hľadaní sa človek často ocitne pred prázdnym hrobom. Tam sa často stáva, že sa objavímnožstvo pochybností a úzkostí. Smrť, koniec, zánik. Pre nás platia však už iné slová. Pre násKristovo zmŕtvychvstanie je znamením radosti, víťazstva a najmä nádeje. O tomto nielenžeuvažujeme po tieto dni, ale my to aj veríme. vieme, kto to bol Ten, ktorý vstal z mŕtvych,a preto veríme v jeho víťazstvo, v našu spásu. Pre nás zmŕtvychvstalý Kristus znamená, ževšetko, čo s Kristom podnikáme, má zmysel a hodnotu, pretože on je naša nádej. Tomu násučí Cirkev, o tom hovoria evanjeliá, pravoverní svedkovia, autentickí pozorovatelia, a tak jepre nás istotou na ceste k večnému životu.Pre nás zmŕtvychvstanie nie je len záležitosťou slov, ale je to predovšetkým výzvak skutkom potrebným pre náš život tu na zemi a najmä pre večnosť.Amen.Streda vo veľkonočnej oktáve Lk 24,13-35Stretnutie možné i dnesKto sa už vracal z cintorína a neveril celkom a úplne Kristovým slovám: Ja somvzkriesenie a život – bol smutný, ak nie celkom beznádejný. Prečo? Pretože smrť bolakoncom čohosi krásneho a veľkého. Kto však odchádzal z cintorína s vierou v Ježiša Krista,ten si odnášal nádej na večné stretnutie s tými, ktorí nás predišli do večnosti.Keď odchádzali dvaja z Ježišových učeníkov z Jeruzalema do osady zvanej Emauzy, bolismutní, plní otáznikov, v srdci sklamanie...A predsa, toto Lukášom opísané a umelecky zachytené stretnutie Krista s dvoma učeníkmiodpovedá na otázku, či je možné sa s Ježišom stretnúť aj dnes. Lukáš odpovedá, že ánoa hovorí o udalosti, kedy môže dôjsť k takémuto stretnutiu.Čo sa zmenilo za dvetisíc rokov? Aj dnes nejeden kresťan po neúspechoch, prípadne, keďsi svoju vieru predstavoval nesprávne, je podobný dvom emauzským učeníkom. Veriacičlovek si nikdy nesmie predstavovať Krista v nesprávnom postoji či svetle, pretože sa sklame.Kto však je v takomto stave sklamania ako dvaja učeníci, začne znova premýšľať nadvšetkým, čo zapríčinilo smútok či sklamanie, môže pocítiť záblesk svetla. V prípade učeníkovtoto svetlo im vnášal do uvažovania cestou neznámy cudzinec, ktorý poukazuje na správnupredstavu o Vykupiteľovi. Pri jeho slovách začínajú si spomínať na slová Pána Ježiša, veď onsám hovoril na túto tému, pokiaľ bol medzi nimi. Sú to slová, ktorým ani čas, ani doba9www.evanjelizacia.eu