Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Streda po 15. nedeli v Období cez rok Mt 11,25-27Pochopme povzbudenie Pána JežišaAk by sme mali ľudí rozdeliť na dve skupiny, tak by sme mohli hovoriť o veriacicha neveriacich. Jedni verejne útočia, majú moc, všetko môžu a druhí zasa i napriek rôznymťažkostiam veria. Možno ste si aj vy položili otázku:Prečo niekto verí, a niekto nie?Po správnom pohľade na tento problém môžeme konštatovať, že učenie Pána Ježišaprijímajú a zachovávajú „maličkí“, o ktorých hovorí v evanjeliu sám Pán Ježiš: „Zvelebujemťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil siich maličkým“ (Mt 12,25).„Maličkými“ v tejto terminológii sú tí, ktorí sa dokážu skloniť pred Bohom a dokážuzároveň natiahnuť svoje prázdne ruky, zatiaľ čo „múdri a rozumní“, čiže ľudia, ktorí sizakladajú len na svojej šikovnosti, nedokážu sa dopracovať ku viere, pretože sú zamilovanísami do seba. Jednému bráni kariéra, inému sláva, moc, postavenie, pretože sú zamilovaní dosvojej vedeckej pravdy, metódy, systému. Nesmieme sa však domnievať, že Pán Boh dávamožnosť poznať jeho zjavenie len neučeným, jednoduchým ľuďom, prípadne duševnezaostalým. Musíme si uvedomiť, že viera nie je závislá na inteligenčnom kvociente, ale naprístupe ku pravde. Skutočná inteligencia, na rozdiel od zdanlivej, čím viac vie, tým viacuznáva nedostatočnosť svojho poznania. Vieme, že nejeden vedec, ktorého menovyslovujeme dnes s úctou, ktorý niečo priniesol pre svet, bol nielen vedcom, odborníkom,špecialistom, ale bol aj hlboko veriacim človekom.Spomeňme si na Louisa Pasteura, ktorý povedal: - Pretože som mnoho študovala premýšľal, mám vieru ako bretonský sedliak. Keby som bol premýšľal a študoval ešte viac,mal by som vieru ako bretonská sedliačka. –Boli časy, keď učitelia odhovárali rodičov, aby svoje deti neprihlasovali na náboženstvo.Môžeme povedať, že k nevere neprivádza štúdium, inteligencia, veda, ale naopak, je to pýcha.Chodil do kostola. Spravil si popri zamestnaní školu- a už mu stúpla pýcha do hlavy, dostalstrach o miesto, a zaprel Boha. Veda ešte nikoho nepriviedla ku skutočnej nevere, ale naopak.Ten, kto veľa poznal, skláňa svoju hlavu pred Bohom, ktorý toto všetko nielen stvoril, ale ajriadi.Opakom pýchy je pokora. K viere prichádza len pokorný človek so svojou prostotou,jednoduchosťou, ale i vedec so svojou láskou k vede cez svoje vedomosti.Pre vzrast svojej viery môžeme urobiť veľa, a to tým, že budeme nielen seriózne študovať,ale predovšetkým milovať Pána Boha. Preto dobrý kresťan sa má snažiť nielen o to, aby bolsvätý, aby sa chránil hriechu, ale aby čo najviac poznal, naučil sa, rozvinul svoje nadanie,schopnosti, zručnosť. Príslovie hovorí: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svojumilosť“.Poznám profesora, ktorý sa teší úcte tak u veriacich, ako aj u neveriacich a nebojí savyznať svoju vieru. Poznám tiež človeka, ktorý za miesto majstra v podniku zapredal Bohaa bráni i svojej rodine a pritom vyhlasuje, že verí. Aká je to viera?Modlime sa často a pravidelne k Duchu Svätému o jeho dary. Prosme často Boha o posilua vytrvalosť vo viere.Otázka viery a nevery je v našom prostredí často nesprávne chápaná, vysvetľovanáa uskutočňovaná. Ako to priznáva i náš štát, že aj keď hovoríme, že je u nás náboženskásloboda, máme ešte veľa nedostatkov, a to práve tam, kde by vôbec nemuseli byť. Amen.137www.evanjelizacia.eu