Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Pán Ježiš podáva vysvetlenie: „A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúvaslovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a inétridsaťnásobnú“ (Mt 13,23).Nechtiac vynára sa nám otázka: Ku ktorej skupine patrím ja? Veľa sme počuli, čítalia videli o Pánu Ježišovi. Zaiste si spomínate na krásne zážitky pri stretnutí s ním, keď smeboli priam dotknutí jeho láskou. Možno sme vtedy i sľubovali, dávali si predsavzatia, robiliplány na nápravu a zmenu života... Ale ako dlho, ako kvalitne sme to splnili? Čo sa stalos našimi predsavzatiami? Platí to aj pre nás, že sme počuli, ale nepochopili?A predsa, dnes si znova uvedomujeme, že len ten, kto svoje myšlienky a konanie, svojvšedný a každodenný život buduje na slovách Pána Ježiša, ukazuje, že porozumel výkladuz dnešného evanjelia, ktoré podal sám Pán Ježiš. Nie je neskoro, keď teraz začneme znova.Nesieme následky dedičného hriechu a tie dokážeme prekonať len v najužšom spojenís Kristom. Žiadna polovičatosť, sedenie na dvoch stoličkách a povrchnosť neprinesie úrodu,ktorá obohatí, poteší a zaistí hodnotný cieľ.Pomaly sa končí žatva. Sýpky sa plnia. Začíname bilancovať. Dnes sa už vie, kto správnepostupoval už pred mesiacmi a dnes sa mu to vyplatilo. A naopak.Tak je to i s našou duchovnou žatvou. Predsa nevieme dňa ani hodiny. Dôležité je využiťsprávne túto, ktorú práve prežívame. A tá nás vyzýva k činnosti spojenej s Kristom.Drahé predmety potrebujú Návod na používanie a Záručný list. Naša viera potrebujevýklad v učení Cirkvi, ktorý nám sprostredkuje učenie Pána Ježiša. Preto prijímame jej slová.Amen.Sobota po 16. nedeli v Období cez rok Mt 13,24-30Osobný príklad je vážna vecJe sobota ráno. Nasadáme do auta. Pred nami je skoro sto kilometrov dlhá cesta cez horya doliny. Ideme hľadať opustených, ktorí žijú bez viery. Ako nás prijmú? Spoznajú nás? Jetomu už niekoľko desiatok rokov, čo odišli ďaleko od veriacich. Ako žijú?Bývajú naproti sebe. Len štyri kroky sú dvere od dverí. Muž má ešte manželku. Deti uždávno odišli z domu. Klopeme, ale nik neodpovedá. Za dverami počuť slabý lomoz. Otváramedvere. Nastalo ticho. Otvárame druhé. Je to spálňa. Dve postele, na stene obraz s nápisom:Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou. Ideme ďalej. Kuchyňa a v nej stojí prihrbená, vycivenápostava ženy. Je obrátená chrbtom, nevidí nás, nepočuje, na pozdrav neodpovedá. Dotknemsa jej pleca, pootočí sa. Má doširoka roztvorené oči a jedinú otázku:- Čo tu chcete?- Hľadáme vás.- Ja vás nepoznám, - odpovie.- Ale ja vás poznám z fotografie.Je veľmi zostarnutá na tele i duchu. Je tu bolesť, stonanie. Je tu blízke iba stonaniea zúfalstvo. Všetka dôvera v Boha sa vysypala z mysle ako zrno z deravého vreca. Tie dvemyslia iba na to, ktorá z nich skôr zomrie. Chcelo sa nám plakať nad takým bohatstvom biedy.Odchádzame smutní s jednou prosbou: Pane, nedaj, aby sme sa odlúčili od teba.(Prameň, Živé slová 1/1987, str. 4).150www.evanjelizacia.eu