Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Do druhej skupinky patria ľudia, ktorí sa majú k životu. Dokážu pracovať, namáhať sa,idú vpred, ale len po určitý obzor, ktorý nesiaha ďalej ako život tu na zemi. Usadia sa nazemi, len aby mali pohodlie, od každého pokoj, žijú sami pre seba.Do tej tretej skupiny by mal patriť každý kresťan. Ak patrí niekam inam, len nie do tejtoskupiny, je pre Cirkev bremenom.Ježiš Kristus nám zažiaril najvyšším vrcholom ľudskej lásky, krásy i dokonalosti. Na tentovrchol chce pritiahnuť všetkých ľudí. Cesta je však strmá a namáhavá, ale i náročná.Horolezci si na obtiažny výstup berú so sebou len to najpotrebnejšie. Minimum vecí, žiadnekilo navyše. Všetko zbytočné je len prekážkou. Ťahá to potom dole.A tu je aj hlavná myšlienka evanjelia. Ježiš posiela svojich apoštolov do sveta a hovorí im,čo si majú brať na cestu. Nič, len palicu. Majú si zobrať so sebou len to najpotrebnejšie. Jeisté, že keď sa človek vydá na cestu s ťažkým vakom na chrbte, musí sa rozhodnúť: Buďvrchol dosiahne a vzdá sa vaku, alebo sa ho nevzdá a nedosiahne vrchol. Tak je to aj v životekresťana katolíka.Na jednej univerzite v Indii sa raz pýtal profesor, či nie je niekto z prítomných katolíkom.Keď sa prihlásil jeden poslucháč, pýtal sa ho, či je to naozaj pravda, že katolíci veriav prítomnosť Boha v kúsku chleba. Keď to poslucháč potvrdil, profesor sa ho ďalej spýtal, čito verí aj on. Poslucháč čakal výsmech, ale potvrdil to. Hrdinsky povedal, že verí. A bol veľmiprekvapený, keď dostal otázku, ako často prijíma svojho Boha. Odpovedal:- Raz do roka.Profesor pokýval nechápavo hlavou a hovorí:- Ale keby som to ja dokázal veriť, iste by som takú úžasnú výsadu používal akočasto by sa mi len dalo.Keby tu stál medzi nami ten profesor, aká by bola jeho reakcia po dnešnej sv. omši? Začalby strácať aj to málo viery, čo si ťažko nadobudol, keby videl, aký malý záujem majúkresťania o stretnutie sa s Bohom v Eucharistii.Či môže byť vyznávačom a hlásateľom radostnej zvesti človek večne zachmúrený,podráždený, nervózny? Svet potrebuje vidieť kresťanov so žiarivým pohľadom. Najlepšímihlásateľmi nie sú ani tak učení kazatelia, ako tí, ktorých slová a pohľady sú ako žiarivé a tepléslnečné lúče.Amen.Piatok po 14. nedeli v Období cez rok Mt 10,16-23Pocit zodpovednosti voči Božiemu slovuZdá sa, že najkrajším titulom človeka je, keď sa o ňom povie, že je zodpovedný človek.Zodpovednosť sa u nás zdôrazňuje na prvom mieste. chceme mať zodoavedných robotníkov,pracovníkov na poli, inteligenciu a podobne. Prečo? Pretože nezodpovedná práca prináša lenpolovičaté, alebo žiadne výsledky, ba niekedy dokáže aj škodiť.Človek musí mať ku všetkým otázkam života okolo seba i v sebe pocit zodpovednosti. Ničz toho, čo robím, nerobím do vetra, všetko bude mať svoj dopad a dosah, všetko sa mi130www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.v nejakej forme vráti späť. Keď máme pocit zodpovednosti k otázkam a problémom tohtoživota i sveta, je celkom prirodzené a samozrejmé, že ho musíme mať aj voči božiemu slovu,voči Evanjeliu, voči Cirkvi, voči učeniu Ježiša Krista. Tieto myšlienky by mohli na prvýpohľad vyvolať veľmi rýchlu odpoveď. Toto sa vzťahuje v prvom rade na kňazov, aby námvieryhodne a moderne v duchu dnešnej doby ohlasovali božie pravdy. Tento názor nie jenesprávny, len je neúplný.Každý kňaz, ktorý pozná pocit zodpovednosti, sa na úlohu hlásateľa slova Božieho snažíporiadne pripraviť. Absolvuje päťročné štúdium, snaží sa vychovávať sám seba, sústavne číta,doplňuje svoje vedomosti, mnoho premýšľa, pozoruje život okolo seba a hľadá vo svetleBožích právd odpovede, ktoré očakáva človek dneška. Pripravuje sa na svoje príhovoryv bohoslužbách, na náuky snúbencov, na náuky pred krstom a tam, kde vyučuje v školách, ajna vyučovanie náboženstva.Toto sú tie mnohé tiché hodiny, ktoré musí prežiť sám vo vážnych úlohách a pripravovaťsa. Dnes by sme mohli možno povedať, že vlastne kňaz hlása slovo Božie pri každomkontakte s ľuďmi, a preto podľa možností sa na tieto kontakty musí pripraviť.Lenže tak ako kňaza viaže pocit zodpovednosti podať veriacim čisté slovo Božie,neochudobnené a nepokrútené, tak na druhej strane veriacich viaže pocit zodpovednosti vočipočúvaniu Božieho slova a jeho aplikácii na svoj vlastný život. Pán Ježiš to žiadal ažmimoriadne drsne. Apoštolov, ktorých sú ľudia ochotní počúvať, odveľuje na iné miesto, kdeazda nájdu lepšie publikum. Mohlo by sa zdať, že veriaci človek splní túto Kristovupožiadavku pravidelným počúvaním nedeľnej kázne. Mohlo by sa nám zdať, že tým, keď smesi vypočuli slová evanjelia i príhovor kňaza, všetka zodpovednosť končí. Lenže už tu trebapripojiť niekoľko poznámok.Kázne treba počúvať pozorne. Vyžaduje to určitú sústredenosť, aj keď nie sú podanéspôsobom najšikovnejšieho rečníka, predsa v nich každý musí získať akoby jadro zoškrupinky.Ďalšou veľkou požiadavkou je, aby sme počuté pravdy prenášali do každodenného života.Aby sme ich nepočúvali len s poznámkou, že to by si mal vypočuť ten, škoda, že tu nie je táa tá. To ohromne padá na ňu...Slovo Božie musíme v prvom rade aplikovať na svoj vlastný život. Čo vlastne chce Bohpri tejto príležitosti povedať mne? Čo ja na základe týchto poznatkov mám robiť, alebozmeniť vo svojom vlastnom živote? Aký vzťah mám na základe tohto zaujať voči sebe, vočidruhým ľuďom, voči svetu, životu a Bohu? tieto otázky nie sú ani podradné, anibezvýznamné, ani druhoradé. Sú súčasťou hlásaného Božieho slova a práve preto pocitzodpovednosti voči nemá nás núti klásť na ne odpoveď.Tu vidieť jasne zrejme takzvanú druhú stranu mince, že človek slovo Božie nielen počúva,ale podľa neho aj ži. A potom pocit zodpovednosti za slovo Božie z našej strany nebudememerať len počtom vypočutých kázní, prečítaných kníh, vtipného citovania Svätého písma, alesvojím životom, nakoľko ho prežívame v duchu Evanjelia, a nakoľko podľa neho sa ajriadime. Pán Ježiš vo svojej horskej reči nevyslovil len požiadavku počúvania a ohlasovaniaučenia Pána, ale aj dôsledné plnenie toho, čo z jeho úst ústami kňaza počúvame svojimiušami.Tak prichádzame k určitému bodu, kde sa spája zodpovednosť kňaza, ktorý hlása slovobožie, so zodpovednosťou veriaceho, ktorý ho počúva. Zaiste to slovo Božie bude môcťpriniesť žiadúce ovocie len v tesnej spojitosti dvoch úloh. Musíme si dobre uvedomiť, že Bohkaždú zainteresovanú stránku bude súdiť za to, čo zo svojej strany vykonala. My kňazi sme sivedomí, že nás čaká prísnejší súd vzhľadom na hlásanie Božieho slova, a preto drvivá väčšina131www.evanjelizacia.eu