Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.„Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať.Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť“ (Jn 16,20).Zármutok Ježišových učeníkov nad odchodom Ježiša sa zmení na radosť pôsobenímDucha Svätého, ktorý im cez vieru dá spoznať, že telesná neprítomnosť Ježiša je nahradenájeho tajomnou prítomnosťou vo Sviatosti oltárnej, v jeho slove, a to znamená vždy a všade,kde sa bude čítať a vysvetľovať jeho učenie, ale i v spoločenstve veriacich, čo prijali krst:„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt18,20).Smútok a opustenosť apoštolov trvali len krátko. Kedysi im Ježiš povedal, že chvíľu honeuvidia. Myslel tým na svoju smrť. Potom ho znova uvidia a myslel tým na čas po svojomzmŕtvychvstaní do svojho nanebovstúpenia. Takéto časové údaje – ešte chvíľu – môžemechápať aj vo vzťahu k novej Cirkvi, kedy v nej Pán Ježiš bude prítomný pod tajomnýmispôsobmi až do svojho druhého príchodu na tento svet. Apoštoli sa neopovážili spýtať PánaJežiša na to, čo znamená „ešte chvíľku“. U mnohých ľudí i dnes je to aktuálny problém.Snažia sa zisťovať, počítať, špekulujú okolo druhého príchodu Pána Ježiša na svet. Pán Ježišpredsa povedal, že o tomto dni kedy príde, nevedia ani anjeli, ani Panna Mária. Problém, čiPán Ježiš odišiel definitívne, nás netrápi, pretože o prítomnosti Pána Ježiša medzi nami smepresvedčení učením Cirkvi. Ježiš je stále prítomný medzi nami. Stačí, ak správne pochopímeúčasť na svätej omši. Prijať učenie Cirkvi o sviatostiach, ale i postupovať pri čítaní Svätéhopísma v úmysle Cirkvi.Postup, ako sa smútok apoštolov rýchlo zmení na radosť, prirovnáva Pán Ježiš k rodiacejžene. Keď je dieťa už na svete, žena rýchlo zabúda na bolesti, ktoré musela znášať.Materinská láska vysoko prevýši všetky bolesti. Tak je to aj s apoštolmi, ktorí rýchlo zabudnúna smútok, keď sa presvedčia, že Ježiš žije a tvorí s nimi jedno spoločenstvo. Už nie sú z nichustráchaní, neistí apoštoli, ale po prijatí Ducha Svätého sa stávajú novými ľuďmi.Aj nás sa chytá zármutok, keď nevidíme Pána Ježiša a býva to ešte ťažšie, keď na násdopadnú vnútorné nepokoje, neistota, suchopárnosť, ako aj modlitby bez akejsi radosti, sv.prijímanie bez pocitu obohatenia. Sú to teda tie chvíle stretnutia s Ježišom, kedy ho necítimea zdá sa nám byť ďaleko. V takýchto ťažkých okamihoch života si uvedomme, že musímemať dôveru a odvahu. Dobre je v takejto chvíli mať blízko seba duchovného vodcu, najlepšiespovedníka a dať sa ním viesť, prípadne i sami si máme uvedomiť, že aj keď necítime radosťz prítomnosti Pána Ježiša, on je predsa tu.Poučením nám môže byť udalosť zo života sv. Terezky, ktorá sa často stavala do úlohyloptičky. Ponúkla sa Pánu Ježišovi, že keď sa bude chcieť s ňou pohrať, ona čaká na tútochvíľu. Ale keď ju aj odloží do kúta ako nepotrebnú, bude čakať, že príde okamih, keď si juznova zoberie do svojich rúk. Táto svätica musela v živote mnoho prežiť aj napriek tomu, žeumrela mladá.Raz sa po takej ťažkej skúške, keď niekoľko týždňov nemala radosti zo stretávania sas Pánom Ježišom a sťažovala sa mu na to, kde bol cez celú tú dobu, dostala v srdci odpoveď:Terezka, bol som v tvojom srdci. A veľmi som sa tešil, že si ma hľadala. Mal som z tebaradosť.To znamená, bratia a sestry, že sa nemusíme strachovať po odchode Pána Ježiša. On jemedzi nami stále prítomný, aj keď ho naše oči nevidia. On je tu. Chce, aby sme mu ostaliverní aj v ťažkostiach.Skončilo sa štyridsať dní trvajúce obdobie, keď sa stretávali apoštoli so zmŕtvychvstalýmKristom. Teraz prežívame čas, keď sa pripravujeme na prijatie Ducha Svätého, ktorý svojousilou pokračuje v diele Syna Božieho. Amen.64www.evanjelizacia.eu