Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.všetko konal v mene Otcovom. Každým svojím činom plnil jeho vôľu, oslavoval Otcaa preukazoval pomoc ľuďom. Tým dal svojim nasledovníkom príklad, ktorý majú nasledovať.Pozoruhodné sú Ježišove konkrétne modlitby a príklady. V modlitbe dobrorečil (por. Jn6,2); chválil Otca (Mt 11,25); prosil a ďakoval (por. Jn 11,41); prosil za Petra (por. Lk 22,32);prosil za učeníkov a všetkých veriacich (por. Jn 17); modlil sa za nepriateľov (por. Lk 23,34);ukázal, že treba sa vždy modliť a neochabovať( por. Lk 18,1); varoval pred pokrytectvomv modlitbe (por. Mt 6,7); prisľúbil vypočutie modlitby predkladanej v jeho menez neochvejnej viery (por. Jn 15,7); ukázal a zanechal vzor modlitby Otče náš (por. Mt 6,9-13).V modlitbe nachádzal Ježiš posilnenie a potešenie, preto sa modlil stále, v každom časea v každej situácii: ráno, cez deň i večer, pri jedle, v radosti i v smútku. Pri všetkom prosilo pomoc a požehnanie Otca v nebesiach.Vidíme, že Ježiš kladie dôraz v praxi v modlitbe predovšetkým na Božie veci, uznanieBožej moci, rešpektovanie Božej vôli, osvojenie si a napomáhanie Božích cieľov: „Hľadajtenajprv Božie kráľovstvo...“(Mt 6,33). Pritom je však veľmi dôležité, že Ježiš nepodceňovalani časné hodnoty, včítane ľudských telesných potrieb. Úspech modlitby bude i vtedyreálnejší, keď bude všetkým zjavné, že sme kresťania, a to musí vyžarovať z našich slovi skutkov. To znamená, že si máme kresťansky počínať nielen v kostole, ale všade: doma,v rodine, na pracovisku i v spoločnosti. Naše modlitby majú byť v tomto smere vedené bezohľadu na to, kde sa modlíme, pretože nie je rozhodujúce, kde sa modlíme, ale ako samodlíme. To znamená, že modlitba musí byť záležitosťou srdca, a nie zvykom, lebo len takmôže byť opravdivá. To však nič neuberá na význame modlitby v kostole. Spoločné modlitbyv kostole sú veľmi dôležité pre vytvorenie dobrého vzťahu človeka k Bohu a k blížnemu.Jeruzalemský chrám bol Ježišovi blízky. Často v ňom strávil čas v modlitbe, ale modlil savšade, kde nikým a ničím nebol vyrušovaný, kde sa mohol sústrediť, otvoriť svoje srdcev naprostej dôvere k Otcovi a vyjadriť mu svoje prosby i vďaky.V tejto súvislosti chápme slová: „Keď sa ty chceš modliť, vojdi do svojej komôrky, zatvorza sebou dvere...“ (Mt 6,6). To pre nás znamená, že sa máme modliť všade, kdekoľvek a vovšetkých životných potrebách.Ježiš je nám v tom najkrajším príkladom. Jeho modlitba, rozhovor s Otcom predstavuje prenás nesmierne bohatstvo, z ktorého môžeme neustále čerpať. Mnohí pred nami sa o tomtopresvedčili vo vlastnom živote a nikdy to neoľutovali, práve naopak, modlitba ich dvíhalaa priťahovala viac ku vzoru modlitby – Ježišovi Kristovi.13.11. 1983 Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil Máriu Bauardi za blahoslavenú. liturgia sakonala v troch rečiach: arabskej, gréckej, latinskej. V homílii zameranej na život modlitbynovej blahoslavenej Svätý Otec povedal:- Arabskú rodinu Bauardi z malej dedinky neďaleko Nazareta navštevovalo nešťastie zanešťastím. Narodilo sa dvanásť detí a všetkých dvanásť krátko po narodení zomrelo .Zúfalírodičia – gréckokatolíci putujú do Betlehema s modlitbou: Aspoň jedno zdravé dieťa.Stalo sa. Dieťa dostane meno Mária a o dva roky umierajú obaja rodičia. Mária sadostane ku príbuzným do Alexandrie. Ako 13-ročnú ju chcú podľa tamojšieho zvyku zasnúbiť.Stáva sa čosi neočakávané. Dievča nesúhlasí. Už v tomto veku sa chce zasvätiť Bohu. Keďnepomáhajú tresty, musí ísť na prevýchovu do moslimskej rodiny. Nasledujú ďalšie tresty,pretože nechce prijať vieru domácich.Po mnohých dobrodružstvách sa dostane ako slúžka do Francúzska a v krátkom čase sastáva sestrou Máriou Od ukrižovaného Ježiša.Svoj život naplní láskou a hlavne modlitbou. Žije v Indii, Španielsku a nakoniecv Betleheme. Umiera v službe lásky, keď prináša robotníkom vodu na stavbu. Tam dôjdek úrazu a na jeho následky 26.8. 1878 zomiera. Mala iba 33 rokov.68www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Svoj príhovor Sv. Otec zakončil modlitbou ku nej, žene modlitby, Márii Od ukrižovanéhoJežiša, podobne ako Ježiš vo večeradle: - Prosím za nich. Prosím a modlím sa za mier celéhosveta, za jednotu, za pokoj ľudských sŕdc a vyznanie viery. –Primitívna žena z rozprávania profesora nám hovorí. – Modlitbu chápme ako záležitosťsrdca, to znamená, že nezáleží na vzdelaní, postavení, veku, ale na láske, ktorú opätujemev každom čase nášmu Bohu. –Amen.Streda – 7. veľkonočný týždeňJn 17,11b-19V jednote je veľkosťŽijeme v dobe, ktorá sa vyznačuje strachom. Súčasná doba to nie sú len lety do vesmíru,vedecko-technická revolúcia, z ktorej je svet zamračený, ale rovnako celá rada ťažkostío ďalší priebeh ľudstva. Čoraz častejšie počúvame o boji za krajší zajtrajšok, o šťastnejšíživot pre seba, že treba sa starať o seba a nepozerať na druhého človeka, pretože o mňa sa tiežnikto nestará. Začíname nenávidieť každého, komu sa vodí lepšie, pomaly druhého človekazačíname vidieť len ako vraha, ktorý číha na nás, a tak sa pred svetom uzatvárame, nechcememu dať nič a od nikoho nič nechceme. Začíname sa hlásiť k zásade, že všetci sú protivšetkým, lebo veľa nás rozdeľuje a nadmieru veľa je rôznych ťažkostí medzi nami, a preto simusí každý sám putovať týmto svetom.Mohli by sme sa pýtať slovami básnika:Ľudia, ktorí sa náhlite, ktorí ste slepí, hľa, akí ste úbohí! Prečo? Driete sa, udýchaní ste,zmorení, pre akú snahu to robíte?Nemáte pocit, že takýto život sa uberá k samozničeniu?Pred chvíľou sme počuli v evanjeliu slová Pána Ježiša a bola to modlitba o jednotu.Môžeme sa právom však pýtať, či je vôbec možná taká jednota, o ktorej hovorí Ježiš, žemá byť medzi nami, keď sa v živote presviedčame o opaku, keď vládnu intrigy, nevraživosti.Môžeme hovoriť o jednote v našej veľkej rodine kresťanov, keď vidíme, že jednota nie je aniv malých skupinkách, v rodinách?Sv. Ján píše: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn4,16).Láska je sila, ktorá spája a zjednocuje ľudí medzi sebou. Ak bude medzi nami Duch Boží,vtedy začneme žiť iný život a ten náš sa bude v zásade líšiť od života iných ľudí, ktorýchopanuje duch tohto sveta. Rozdiel spočíva v tom, že zmeníme svoje zmýšľanie. Dovtedy smemohli mať rôzne túžby a ciele, napríklad svoj záujem a svoje obohatenie sme mohli chápaťako svoj zisk, mohli sme sa venovať veciam, ktoré odpovedali našej logike a egoizmu.Teraz túto záležitosť vidíme ináč. Naším cieľom, do ktorého smeruje všetko, musí sa staťto, čo vyjadríme heslom: „Aby všetci jedno boli!“ To sa uskutočňuje preto, lebo sme prijaliučenie Krista, ktoré nás vedie i k inej životnej múdrosti, k vernosti učeniu Krista. Slová PánaJežiša sa postupne stanú pokrmom človeka, ktorý začne pomaly praktizovať lásku, ktorú učíKristus. Tieto slová sa v našom živote majú prejavovať cez medziľudskú jednotu. A to nie jejednoduché.Pán Ježiš to vedel, preto nám dáva osobný príklad, ponúka nám svoju pomoc. Jehomodlitba, ktorú sme dnes v evanjeliu počuli, začala zmienením sa o jeho blízkom odchode69www.evanjelizacia.eu