Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Svoj príhovor Sv. Otec zakončil modlitbou ku nej, žene modlitby, Márii Od ukrižovanéhoJežiša, podobne ako Ježiš vo večeradle: - Prosím za nich. Prosím a modlím sa za mier celéhosveta, za jednotu, za pokoj ľudských sŕdc a vyznanie viery. –Primitívna žena z rozprávania profesora nám hovorí. – Modlitbu chápme ako záležitosťsrdca, to znamená, že nezáleží na vzdelaní, postavení, veku, ale na láske, ktorú opätujemev každom čase nášmu Bohu. –Amen.Streda – 7. veľkonočný týždeňJn 17,11b-19V jednote je veľkosťŽijeme v dobe, ktorá sa vyznačuje strachom. Súčasná doba to nie sú len lety do vesmíru,vedecko-technická revolúcia, z ktorej je svet zamračený, ale rovnako celá rada ťažkostío ďalší priebeh ľudstva. Čoraz častejšie počúvame o boji za krajší zajtrajšok, o šťastnejšíživot pre seba, že treba sa starať o seba a nepozerať na druhého človeka, pretože o mňa sa tiežnikto nestará. Začíname nenávidieť každého, komu sa vodí lepšie, pomaly druhého človekazačíname vidieť len ako vraha, ktorý číha na nás, a tak sa pred svetom uzatvárame, nechcememu dať nič a od nikoho nič nechceme. Začíname sa hlásiť k zásade, že všetci sú protivšetkým, lebo veľa nás rozdeľuje a nadmieru veľa je rôznych ťažkostí medzi nami, a preto simusí každý sám putovať týmto svetom.Mohli by sme sa pýtať slovami básnika:Ľudia, ktorí sa náhlite, ktorí ste slepí, hľa, akí ste úbohí! Prečo? Driete sa, udýchaní ste,zmorení, pre akú snahu to robíte?Nemáte pocit, že takýto život sa uberá k samozničeniu?Pred chvíľou sme počuli v evanjeliu slová Pána Ježiša a bola to modlitba o jednotu.Môžeme sa právom však pýtať, či je vôbec možná taká jednota, o ktorej hovorí Ježiš, žemá byť medzi nami, keď sa v živote presviedčame o opaku, keď vládnu intrigy, nevraživosti.Môžeme hovoriť o jednote v našej veľkej rodine kresťanov, keď vidíme, že jednota nie je aniv malých skupinkách, v rodinách?Sv. Ján píše: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn4,16).Láska je sila, ktorá spája a zjednocuje ľudí medzi sebou. Ak bude medzi nami Duch Boží,vtedy začneme žiť iný život a ten náš sa bude v zásade líšiť od života iných ľudí, ktorýchopanuje duch tohto sveta. Rozdiel spočíva v tom, že zmeníme svoje zmýšľanie. Dovtedy smemohli mať rôzne túžby a ciele, napríklad svoj záujem a svoje obohatenie sme mohli chápaťako svoj zisk, mohli sme sa venovať veciam, ktoré odpovedali našej logike a egoizmu.Teraz túto záležitosť vidíme ináč. Naším cieľom, do ktorého smeruje všetko, musí sa staťto, čo vyjadríme heslom: „Aby všetci jedno boli!“ To sa uskutočňuje preto, lebo sme prijaliučenie Krista, ktoré nás vedie i k inej životnej múdrosti, k vernosti učeniu Krista. Slová PánaJežiša sa postupne stanú pokrmom človeka, ktorý začne pomaly praktizovať lásku, ktorú učíKristus. Tieto slová sa v našom živote majú prejavovať cez medziľudskú jednotu. A to nie jejednoduché.Pán Ježiš to vedel, preto nám dáva osobný príklad, ponúka nám svoju pomoc. Jehomodlitba, ktorú sme dnes v evanjeliu počuli, začala zmienením sa o jeho blízkom odchode69www.evanjelizacia.eu