Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.príhovoru k svojim učeníkom. Keď takto hovoril Ježiš pri rozlúčke so svojimi učeníkmi, takmu zaiste na tom veľmi záležalo. Ježiš si praje, aby sa navzájom milovali. Ale ako? Na tútootázku si odpovedá sám: „... ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12). A ako nás miloval Ježiš:„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).Z toho vidíme, že naša láska k blížnemu musí byť taká, aká je aj k Ježišovi. Pokúsme sav úvahe zastaviť a pouvažovať o hlavných rysoch tejto Ježišovej reči.S príkazom milovať blížneho sa stretávame už v Starom zákone. Tento príkaz mal však inúnáplň. Vtedy platilo, že stačí milovať blížneho asi v takom rozpätí ako pokrvný, prípadnerodák. Tento príkaz sa nevzťahoval na cudzincov. Nový zákon vyjadruje už nové chápanie,a to také, že milovať máme všetkých ľudí, všetkých národností, farby pleti a podobne.Tento príkaz sa vzťahuje aj na lásku k nepriateľom. Z Ježišovho učenia máme na to veľadôkazov. Možno by ste, bratia a sestry, na túto tému sa chceli aj s Ježišom diskrétneporozprávať. Skutočne máme milovať aj svojich nepriateľov? Ale uvedomujeme si, že keď topovedal Ježiš, nemáme o tom pochybovať. Taká je jeho vôľa a také je aj Ježišovo učenie. Onnajlepšie vie, čo máme konať a čo nám najviac osoží. Preto dôverujme Ježišovi.Milovať druhého človeka má základ už v prirodzených príčinách, ale i v nadprirodzenomučení. Predovšetkým vyplýva z úcty k druhému človeku. Všetci ľudia sú si predsa rovní.Každý je človek a má právo, aby sa s ním zaobchádzalo ako s človekom. Preto v každomčloveku máme vidieť brata. Bez ohľadu na to, či je čierny, alebo biely, či má obyčajné, alebošikmé oči, je človekom. Preto medzi ľuďmi má dochádzať k vytváraniu srdečnéhoa priateľského prostredia. Ak si k tomu pripomenieme i to, že každý človek je stvorený naobraz Boží, že má v sebe čosi z Boha, tým viac má právo na našu lásku.Pán Ježiš miloval všetkých ľudí, pretože v ich tvári videl obraz svojho Otca. Vo svojejláske šiel až tak ďaleko, že si pokľakol pred ľuďmi, ako to urobil v prípade apoštolov, keď imkľačiačky umýval nohy. ale viďme i to, keď za nás všetkých zomrel na kríži. Mohol vtedyprávom povedať: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“(Jn 15,13). Iba Ježiš a nikto iný nám nedal krajší dôkaz lásky. Všetky podobné príkladyobetavej lásky, sú iba slabým nasledovaním Krista. Sú však nasledovaniahodné, ak ich robímepre Krista.Čo to znamená zostávať v Ježišovej láske? To znamená vžiť sa do potrieb iných ľudí.Milovať – to neznamená len hovoriť, ale máme konať aj skutky. Skutočná láska k blížnemu jepokorná. Má znaky skrytosti a jemnosti. Nechce byť známa, oslavovaná. Teší sa, ženenápadne plní svoje poslanie.V zhode so Svätým písmom teda o láske platí: Viac radosti cítime vtedy, keď dávame, akokeď berieme. Skutočnú lásku môžeme prirovnať k rieke, do ktorej sa stále vlievajú novéprítoky. Ako vody zúrodňujú širokú krajinu, tak skutočná láska obohacuje mnohých. Jeznáme, že ani jeden skutok vykonaný z lásky neostáva bez odozvy, ale vzápätí sa rodí novýskutok lásky. Človek, ktorý miluje blížneho, nestarne, pretože stále cíti radosť zo šťastiainých.Najmilší, toto je niečo pre nás. Každý chce byť šťastný. A v Ježišových slováchnachádzame recept: „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 15,17). Inýmislovami: Rob radosť druhému!Keď čítame o tom, čo preslávilo svätých, zisťujeme, že to nie sú veľké stavby, vzácnediela z oblasti umenia, ale je to jednoduchá, skromná láska, ktorá často prerástla v hrdinskúodvahu a tá ich priviedla až na stupne oltára.Spomeňme si na Maximiliána Kolbeho, väzňa č. 16670 z Oswienčima, pátra Pro z Mexikaz čias prenasledovania, Damiána de Vester z ostrova Molokaj, ktorý zomel medzi56www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.malomocnými, na Židovku Edit Steinovúumučenú v Oswienčime a podobne. Všetci títo a inísa preukázali jedným spoločným; milovali blížneho podľa slov Ježiša: „Nik nemá väčšiulásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13).Dokážeme i my tak milovať svojich blížnych? musíme si uvedomiť, že láska jeopravdivým znakom, že patríme Kristovi, že sme Kristovi. Ak medzi nami nebude lásky,nebude ani Krista.V roku 1889 pri Filipínach sa topil parník Remus. Na lodi nastala panika. Mnohí skákalido vody, aby si zachránili život. Iba dvaja – misionár Paul Raimond a Dorado pomáhalistarým a deťom dostať sa do záchranných člnov. Nakoniec zostalo v člnoch len jedno miesto.Raimond si kľakol a začal sa modliť. Dorado si sadol do si sadol do člna. Parník klesol podhladinu aj sR aimondom. Záchranný čln sa už vzdialil od tragédie, keď pri člne sa vynoriljeden z tých, čo skočili do mora a prosil, aby ho vzali so sebou. Miesta však nebolo. Iba ak byho niekto uvoľnil. Dorado ochotne vstal, uvoľnil mu miesto a sám skočil do mora.Toto sú v praxi žité Ježišove slová.Aj L. N. Tolstoj nás môže poučiť, čo znamená milosrdenstvo a láska.Dvaja priatelia sa vydali na púť do Jeruzalema. Cestou šli okolo jedného domu. Ten prvýz nich vošiel dnu, aby sa napil trochu vody, kým druhý pokračoval v ceste. V dome však videlstrašnú vec. Rodina umierala od hladu. Zostal tam, pomohol, rozdelil sa s nimi so svojímjedlom. Ba zašiel i do neďalekej dediny, priniesol všetko potrebné a liečil ich, pokiaľnevyzdraveli. Chcel sa potom vybrať na cestu, ale keďže minul celý svoj majetok i zásoby,vrátil sa domov.Ten druhý však za ten čas prišiel až do Jeruzalema a vošiel do chrámu k Božiemu hrobu.bolo tam veľa ľudí a nemohol sa dostať až k hrobu. Keď tak stál pri dverách a modlil sa,zbadal svojho suseda, ako sa priamo modlí na Božom hrobe. Ba zdalo sa mu, že okolo neho jeveľká žiara. Čakal ho preto vonku. Čakal, čakal, ale márne.Vrátil sa domov. Po príchode domov rozprával všetko, čo videl a zažil. Tu až pochopil, žePán Boh viac prijal obetu jeho suseda, než jeho púť do Jeruzalema k Božiemu hrobu.Naozaj, ak nemáme lásky, nič nám to neosoží. Len láska nás robí šťastnými a spokojnými.Nám kresťanom nie je ťažko žiť v láske, pretože máme Učiteľa, ktorý nás naučil nielen<strong>slovom</strong>, ale aj príkladom, ako máme jeden druhého milovať. Láska Božia je základoma vzorom našej lásky. Preč s hnevmi, zvadami, nenávisťou, lakomstvom, sebectvom,egoizmom, súdmi, udávaniami, vykorisťovaním, nevraživosťou...Pri dnešnej sv. omši, keď nás kňaz ako zástupca Krista vyzve: Dajte si znak pokoja, nechnaše podanie ruky je znakom lásky a odpustenia.Amen.57www.evanjelizacia.eu