Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.našlo cestu ku Kristovi! Preto skúšky, ktoré na nás zosiela Pán, neprijímajme ako trest, aleako milosť, že s nami chce spolupracovať Pán Ježiš a že si nás vybral spomedzi mnohých, abysme na vlastnom tele doplňovali to, čo Kristovmu telu ešte chýba. Takto to spomína sv. Pavolvo svojom liste.Uvedomujeme si, že nevera v pomoc Božiu, v jeho ochranu, alebo v jeho odmenu zavšetko, čo konáme pre spásu svojej duše a svojich blížnych, by bola veľkou urážkou a zradouJežišovej lásky. Ježiš nás nemiloval len vtedy, keď hovoril o svojom umučení a smrti. Ježišnás miloval aj v tom okamžiku, keď hovoril: „Je dokonané“ (Jn 19,30). Pre nás to dnesznamená, že keď sa skutočne vzchopíme, uvidíme v Ježišovi Boha, a tak prejdeme z tmy dosvetla, zo smrti do života.Nikto z nás si nepraje sadnúť si do auta, ktoré má zlé brzdy. Bojíme sa o svoj telesný život.A preto nech aj náš postoj k viere je vážnejší, zodpovednejší, aby sme nepoznali razsklamanie, ktoré by mohlo nastať veľmi rýchlo, nepredvídane.Amen.Štvrtok – 4. veľkonočný týždeň Jn 13,16-20Sme reprezentantmi KristaAko pri sústruhu nie všetci sústružníci sú rovnakými odborníkmi a pri pulte nie všetcirovnakými predavačmi, tak podobne môžeme hovoriť aj o nás – kresťanoch. A predsa jeveľkým prianím Pána Ježiša, aby sme sa snažili o dokonalosť a svätosť života.Ježiš nám dáva príklad pri Poslednej večeri. Keď umyl učeníkom nohy, povedal: „Sluhanie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal...“ (Jn 12,16).Po dlhšom čase znova si pripomíname udalosť z večeradla. Prečo sa máme s odstupomčasu znova pozrieť do večeradla? Udalosť, keď si Ježiš zobliekol vrchné šaty, prepásal sazásterou a postavil sa pred apoštolov, aby im umyl nohy, hovorí o tom, že poslaním jehoapoštolov bude to isté: slúžiť druhým s obetavou láskou. To znamená, že v tejto láske mámekonať všetky služby, a to nielen veľké, ale i podradné, i tie, ktorými sa opovrhuje.Týmto počínaním Pána Ježiša si máme uvedomiť, že: „Sluha nie je väčší ako jeho pán“(Jn 12,16). Pravda, apoštoli nikdy neboli voči Ježišovi v postavení otroka k pánovi, predsaplatí, že si svoju službu nesmú uľahčovať, keď ich Učiteľ, Majster a Pán si neuľahčil, ako tovidíme z toho, že sa zohol i k nohám Judáša. Boh vedel od začiatku, že ho Judáš zradí. tátoudalosť nás oslovuje, aby sme splnili slová: „Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma.A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal“ (Jn 12,2).Nemáme niekedy pocit, túžbu, že chceme byť viac, ako bol Pán Ježiš? Tomu by totižnasvedčovalo naše správanie, keby sme opovrhovali svojimi nepriateľmi, cítili by sme odpork podradnej veci, prípadne k práci špinavej. Všetci musíme pokračovať ako spolupracovnícina páse sveta tak, ako si to praje Ježiš. Uvedomme si, že naše upokorenie pred blížnymi námneuberá na vážnosti, hodnosti a dokonalosti, ba práve naopak. Kresťanská služba zahrňujev sebe pokoru práve tak, ako zahrňuje v sebe lásku. Zostať v tom pravom zmysle slovabratom, ktorý chce slúžiť. Veď v tom je práve veľkosť a v tom nám je príkladom i sám PánJežiš. Farizeji pre toto nemohli vyvstať Pána Ježiša, ktorý sa práve pre túto vlastnosť stalpriateľom opovrhovaných a hriešnikov. V tom je pre nás najväčším vzorom.45www.evanjelizacia.eu