Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.v spojení s ním boli obohatení. Ježiš si praje, aby všetci raz dosiahli to miesto: „... boli somnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal...“ (Jn 17,24).tieto slová vidíme uskutočňovať na sv. Štefanovi, keď pri kameňovaní volá: - Vidím nebootvorené a Ježiša stáť po pravici Boha. – Vôľa Pána Ježiša sa splnila na Štefanovi. Naplnil hoDuch Svätý, cez ktorého čosi vidí a chápe. Je už šťastný, vie, že ho čaká Ježiš. A v tejto láskeaj Štefan si praje a vyjadruje tak jednotu, o ktorej hovorí Ježišova modlitba: „Pane,nezapočítaj im tento hriech“ (Sk 7,60). To sú slová, ktorými Štefan praje i svojim vrahom, ajkeď ho nenávidia, aby zvíťazila láska, a teda jednota a raz aby aj oni mohli prísť na miesto,ktoré je odmenou pre tých, čo sa snažia o jednotu v láske. Koniec Ježišovej modlitby hovorí,že svet ešte nepozná Otca. Ježiš ho ešte predstaví svetu, čo aj po svojom zmŕtvychvstaníurobí.Modlitba Štefana je podobná modlitbe Pána Ježiša. Prosí o jednotu preniknutú láskou:Pane, nezapočítaj im tento hriech. Dá sa lepšie vyjadriť láska, akú mal Štefan ku Kristovi,keď sa modlí za svojich vrahov?Správanie Štefana je pre nás úžasné oslovenie a príklad. Štefan nielenže poznal cieľJežišovej modlitby za jednotu a lásku medzi nami, ale v najťažšej chvíli svojho života juuskutočnil aj v praxi. Modlil sa za jednotu. My dnes cítime, že je to pre nás úžasná posilaa vidíme v tom čosi krásne, keď človek miluje i v hodine smrti svojich vrahov a praje si, abyaj oni raz s ním vo večnosti prebývali.Keď dnes sledujeme ľudstvo, zistíme, že ešte nikdy netúžilo po jednote a pokoji tak akodnes. I napriek tomu, že bacil bezcitnosti, nenávisti, ľahostajnosti, ale i ďalšie sa chcú ujať vosvete. Rastie však i dobrá vôľa.Vidíme to nielen v športe, kde je odstránená rasová diskriminácia, ale i v iných akciách,kde sa národ snaží pomôcť národu z hrozných katakliziem. Spomeňme si na Arménsko, suchov Afrike... Zdá sa, že svet dozrieva duchovne, aj keď to ide pomaly. Svet akoby prebúdzalsvoje svedomie a dôstojnosť človeka. Cirkev taktiež neustále cez slová Svätého Otcaa modlitby veriacich snaží sa o naplnenie Kristovej modlitby: „... aby všetci jedno boli...“ (Jn17,21).Po poslednej vojne v talianskom meste Cella di Varci, bol postavený kostol rumovískzničených kostolov na celom svete. Miestny farár sa v roku 1952 obrátil s prosbouk starostom, biskupom a kňazom celého sveta, aby zaslali materiál na tento kostol. Dostal 60odpovedí. Bol tam materiál z Poľska, Japonska. Kostol mal názov: Kostol bratstva. Oltár jezo zbúraného kostola z Hirošimy. Je zdobený krížom, ktorý je zhotovený zo zbraní, bodákova nožov. Je tam tŕňová koruna z drôtu koncentračného tábora v Oswienčime a svätožiarutvorí akýsi prsteň, ktorý používali k mučeniu v Kongu. Kostol hovorí jasnou rečou: Musímedzi nami zvíťaziť jednota! Pretože jedine jednota prináša lásku a láska je sila, ktorá masvoj cieľ a ten cieľ je skutočne krásny: večná blaženosť, život bez konca, život večný...Pre nás to znamená vedieť odpustiť, zabudnúť, naučiť sa odprosiť, vedieť roztvoriť päsť,zdržať slovo, svoju myseľ naplniť láskou.Aj pohľad na nás ľudí je podobný rozkvitnutej lúke. Každý sme iný; farbou, povahou,vzdelaním, ideológiou, vekom, pohlavím, no všetkých by nás mala naplniť myšlienkajednoty, pretože v jednote je sila a z nej sa rodí krása.Amen.72www.evanjelizacia.eu