Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.kňazov vo svojom spytovaní svedomia si kladie otázku: Ako som sa pripravoval naohlasovanie božieho slova? Ako často, v akej miere a kvalite som kázal-hlásal? Lenže ajveriaci človek tiež do svojich otázok pred svojou spoveďou musí vložiť otázku: ako sa jastaviam voči Božiemu slovu? Počúvam ho pravidelne? Zodpovedne? aplikujem ho na svojživot? Prispôsobujem ho k nemu?Bratia a sestry, po toľkých kázňach, ktoré sme počuli, po toľkom čítaní Svätého písmaa Katechizmu, vy starší po toľkých hodinách náboženského vyučovania a my všetci potoľkých úvahách o veľkosti, vznešenosti a záväznosti slova Božieho, musíme si položiťotázku: Ako sa tým zmenil náš život? Odchádzame po vypočutí Božieho slova lepší, než smeprišli do kostola? Je pre nás slovo Božie životodarným pokrmom, alebo len nejakou jemnouprísadou, ktorú môžeme a nemusíme použiť?Slová Pána Ježiša hovoria jasnou rečou. Všetci musíme počúvať, čo hovorí a všetci sapodľa toho musíme aj riadiť. Ak je tomu tak v tvojom i v mojom živote, je dobre. ak nie,potom musíme robiť vážne zásahy a vážne úpravy v našom vzťahu k Božiemu slovu.Nemôžeme predsa riskovať, že Ježiš Kristus jedného dňa odvolá hlásateľov Božieho slovaod nás s príkazom: „... odíďte a straste si prach nôh“ (Mt 10,14). To by bol katastrofálnyzáver nášho života! Naopak, prosme ho za tých, ktorí slovo Božie hlásajú, aby to dokázaliešte lepšie, ale aj za každého z nás, aby sme ešte lepšie dokázali slovo Božie prenášať s plnýmpocitom zodpovednosti do svojho života.Amen.Sobota po 14. nedeli v Období cez rok Mt 10,24-33Nebojme sa tých, čo zabíjajú teloUž je tomu 15 rokov, čo 13. mája 1981 na námestí pred bazilikou sv. Petra v Ríme saozvali výstrely z pištole. Strely boli namierené na Sv. Otca! Strieľalo sa na Jána Pavla II.,ktorý prechádzal námestím na otvorenom aute cez tlačiace sa zástupy pútnikov, ktorýchžehnal. Zlí ľudia chceli zabiť pápeža, nástupcu sv. Petra. Dlhé hodiny v nemocnici Gemellitrval zápas lekárov o život zraneného pápeža. Zachránili ho. Po tomto čine si veľa ľudímyslelo, že Sv. Otec bude ostražitejší, viac si bude dávať pozor, prestane sa stretávať sozástupmi veriacich. Hovorili, že sa uzatvorí vo Vatikáne a odtiaľ bude riadiť Cirkev. Ničtakého sa nestalo. Pápež má posilnenú ochranu, auto s nepriestrelným sklom, ale Sv. Otecnezanechal stretávanie sa s veriacimi. Naďalej prichádza medzi veriacich a hovorí imo Ježišovi Kristovi. Je pravdou, že jeho život je neustále vystavený nebezpečenstvu privšetkých bezpečnostných opatreniach.Čo nám tým chce Sv. Otec povedať? Hlásanie pravdy o Bohu je vážnejšia vec ako jehovlastný život a toto nám hovorí i evanjelium: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušuzabiť nemôžu“ (Mt 10,28).Odkiaľ čerpá Sv. Otec túto odvahu? Ľudia, ktorí žijú v pápežovej blízkosti, hovoria, že Sv.Otec veľa času strávi kľačiac pred bohostánkom. Veľmi často sa v modlitbe stretáva s PánomJežišom v Eucharistii a s Pannou Máriou v modlitbe ruženca.Zamysleli ste sa niekedy, aké boli prvé slová Pána Ježiša k ľuďom po jehozmŕtvychvstaní?132www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.„Pokoj vám!“ (Lk 24,36). Ježiš to povedal dvakrát, zaiste zdôrazňujúc to, že je to úspech,víťazstvo jeho zmŕtvychvstania, víťazstvo nad strachom a obdarenie ľudských sŕdc pokojom.Prekonal smrť v sebe, ale pre nás umrel a vstal z mŕtvych, ako to vyznávame vo Verímv Boha.Kierkegaard, jeden z hlavných súčasných filozofov, povedal: - Človek len vtedy saskutočne prestane báť, keď prekoná najväčší strach, a to je strach pred smrťou. – (Bib. Kazno.5/87, str. 281).Pre nás kresťanov by to nemalo byť veľmi ťažké, pretože Kristus povedal, že ako on vstalz mŕtvych, že aj my vstaneme. Preto slová z evanjelia: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, aledušu zabiť nemôžu“ (Mt 10,28) chápeme ako posilu. Smrť na zemi je len jedna epizódav živote, a preto strach z nej nemôže ovplyvniť naše konanie.Všimnime si však viac slová: „Skôr sa bojte toho, ktorý môže dušu i telo zahubiť v pekle“(Mt 10,28) – čiže bojme sa Boha, Pána života tu na zemi, ale i večného, spravodlivého Boha,ktorý za dobré odmeňuje a za zlé trestá, ako to vyznávame v jednej z hlavných právd našejviery. Niektorí ľudia v takomto Bohu vidia viac „strašiaka“ na človeka, ktorý ho ujarmujea praje si jeho smrť, ale opak je pravdou.Boh chce obdarovať človeka voľnosťou. Takým filozofom bol napríklad nemecký filozofNietzsche, ktorý učením o usmrtení Boha sľuboval slobodu človeka. Toto sa už usilovalorealizovať veľa systémov, ale vďaka Bohu, ľudia sa mali už možnosť presvedčiť, do akéhooslobodenia to privádza. Stačí si spomenúť na nacizmus. Človek, oslobodený od Boha, upadádo opravdivej neslobody – otroctva rôznych závislostí, ujarmení a je zbavený všetkých hodnôtk hraniciam možnosti. Strach a ťažkosti týkajúce sa každodenného života tak často ochromujúvoľnosť a nezávislosť človeka. Naučme sa ich zdolávať a premáhať.Svätý Pavol Píše: Nie k strachu, ale k slobode nás stvoril Boh.V tomto zápase o slobodu a vnútornú nezávislosť nám je na pomoci sám Boh. Koľkokrátna stránkach evanjelií dodáva nám odvahu! „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov“ (Mt 10,30).Ťažkosti. Koľko ich máme na ceste životom! Každý deň nám stoja v ceste, v škole,v zamestnaní, v rodine. Treba si však znova a znova uvedomovať, že Boh nechce, aby smemali strach. Boh si praje, aby sme boli mužmi odvahy a vytrvali v živote na ceste: cesty,pravdy a života. Do toho nás on určil a sľúbil pomoc: Verte, ja som zvíťazil! Musíme byťsilnejší tou mocou, ktorú nám dáva viera. Musíme byť mocní vo viere. Dnes nám je veľmitreba tejto posily, hádam viac než kedykoľvek predtým. Musíme byť silnejší v nádeji, ktoráprináša radosť zo života a nedáva súhlas zarmucovať ducha Svätého. Musíme byť silnejšímocou milosti, ktorá je mohutnejšia ako smrť.Chcel by som vám teraz predstaviť chlapca, siedmaka Jacka. Jet o vysoký, pracovitýchlapec, ale je nesmelý. Pre túto nesmelosť mal mnoho problémov. Cez prestávku v šatni,pred hodinou telocviku, z Jackovho vrecka vypadol ruženec. Chlapci, hoci neboli zlí, začali siz Jacka robiť posmech. Nazvali ho „farárom“. bolo to na úrok Jackovej nesmelosti.Vysmievali sa mu stále viac. No netrvalo to dlho. Všetci razom stíchli, keď im Jack tichým, aleráznym hlasom povedal:- A tak, ak by ste chceli vedieť, nosím pri sebe nielen ruženec, ale i retiazkua medailónik. Okrem toho každý deň chodím na májovú pobožnosť a cez zimu nevynechámani jedny roráty. Okrem toho sa ráno i večer doma modlievam, pred kostolom si dávam dolučiapku. Čo by ste chceli ešte vedieť?Všetci chlapci zvesili hlavy. Jack zvíťazil. Táto udalosť vzbudila pozornosť v celej škole.Od toho času si chlapci Jacka vážili, hoci bol málovravný, nesmelý. ale okrem toho nepovedalspolužiakom, že vždy, keď ide do školy, zastaví sa na chvíľku v kostole.133www.evanjelizacia.eu