Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.na 30-te roky v Mexiku, kde bolo najväčším zločinom to, že človek veril v Boha. Poslednýsvätý vyhlásený z toho obdobia je P. Mates, SJ.Obdobie 40-tych rokov. Hitler. Koncentračné tábory, milióny detí a bezbranných zabitých.Spomeňme na 50-te roky, o ktorých sa v poslednej dobe začalo a ešte bude veľa písaťa hovoriť. K a t o l í c k e n o v i n y z 25.6. prebrali správu z Mongolskej tlače, kde sapíše, že pri stalinských čistkách zahynul každý desiaty obyvateľ krajiny. Len duchovnýchzahynulo asi 70 tisíc. Zbúraných bolo do 700 svätýň a kláštorov, ktoré boli vyhlásené zastrediská kontrarevolučných síl. Bude sa hovoriť a písať i o Cirkvi u nás, keď bola násilnezrušená Cirkev gréckokatolícka, keď boli veriaci nútení zradiť, podobne i kňazi a ísť doväzenia. Sloboda jej bola vrátená v roku 1968.Ale čo ďalšie krivdy? Za jedinú noc odvlečené rehoľné sestry z nemocníc, ústavov, škôl.Zatvorené kláštory. Zničené množstvo kultúrnych pamiatok, umeleckých predmetov, knižníc,a to všetko len pre moc! Toto všetko hovorí dnes – na sviatok apoštolov Petra a Pavla –jasnou rečou, potvrdzujúc slová Pána Ježiša z evanjelia.„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“(Mt 16,18).Začalo sa to dávno pred vypovedaním týchto slov. Bolo to v raji. Pokušiteľ chcel zviesť nahriech človeka, a preto mu povedal: Budete ako Boh! A toto je začiatok echa-ozveny, ktorái dnes chce pomýliť. Vieme však, že to je hriech pýchy. Kto chce byť viac ako Boh, musí sibyť vedomý skorého konca. Babylon i Jeruzalem padli pre svoju pýchu. Kain pre pýchuvraždí ako prvý brata Ábela. Vyvolený národ zaniká pre svoj hriech. A vidíme, že nielennárody, mestá, ale i ľudia, a to i dnes pre hriech pýchy a moci zanikajú. aj dnešní svätci náso tom učia.Svätí Peter a Pavol sú stĺpy Cirkvi, ktorú založil sám Pán Ježiš. Kristus si mohol vybraťhocikoho z krehkých za stĺpy tak mohutnej budovy, akou je Cirkev. Peter sa nebálkrutovládcu Herodesa, ktorý zabíjal a bol postrachom ľudí, a nebál sa ani väzenia. Petervedel, že Pán Boh je stále s ním cez celý čas, i vo väzení. Peter sa tešil výnimočnej láske PánaJežiša, veď samu celkom odovzdal. A pritom vieme, že krátko predtým ho tri razy zaprel predobyčajnou slúžkou. Pavol sa stretáva s Kristom neplánovane. V Damasku chcel spútať tých,ktorí verili v Krista a práve tam on sám a dobrovoľne ponúkol svoje ruky Kristovi.Obaja, hoci rozdielne povolaní, stávajú sa jednotní. Jedného si povolal Ježiš Kristus, abyjeho učenie hlásal medzi Židmi a vyvoleným národom. A druhého, a to Žid Šavol-Pavol, abypriniesol učenie Ježiša Krista medzi pohanov. Ich pričinením, keď sa dali celkom a celí doslužby Krista, dozvedel sa celý svet, že Boh si praje, aby sme si boli všetci rovní. Pred Bohommá rovnakú hodnotu otrok, ako i ten, čo má bohatstvo na zemi. Pred Bohom má hodnotu lento, ako si človek plní svoje povinnosti voči bohu a blížnemu. Dnes vieme, žek rovnoprávnosti, k zrušeniu otroctva a nevoľníctva muselo dôjsť, aby sa splnili slová PánaJežiša: „... aby všetci jedno boli...“ (Jn 17,21).Preto je dobré a výhodné poznať i dnes Sväté písmo. Tam sa nájde nejedno aktuálne slovoi pre dnešný svet: „veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“!(Mt 16,26). Ale i slová z dnešného evanjelia: „... postavíš Cirkev a pekelné brány junepremôžu“ (Mt 16,18).Často máme strach o materiálne veci. Právom, opodstatnene. Dnes si však mámeuvedomiť, že veriaci sa nemusí báť o svoju Cirkev. História 20. storočia hovorí jasnou rečou:„... pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18).boli cisári, králi, prezidenti, a Cirkev je tu. Oslavovali jej smrť, a Cirkev žije. Plánovali jejskorý zánik a tí, ktorí jej to plánovali, dnes sú opovrhovaní. V srdci veriaceho nemá byťstrach, ale Kristus. Ten však hovorí i tieto slová: „Ak mňa prenasledovali, budú103www.evanjelizacia.eu