Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.sa teda pre nás stáva smerovou tabuľou, ukazovateľom, ktorý chce, aby sme zaručenea úspešne prišli do cieľa. Jeho učenie preto chápeme ako návod a zároveň aj ako otvorenúbránu, ktorá vedie k Bohu Otcovi. Stačí len vykročiť a ísť v jeho šľapajach.Uvedomujeme si, že naša spása, večné šťastie, stretnutie s Otcom je naším cieľom. Akodobre sa nám kráča životom, keď máme jasný cieľ! Ale aký je život ťažký, keď človek žijev neistote. Ale čo keď skutočne existuje „to“, čo popieram, nechcem uznať, čomu savšemožne v živote vzpieram a vyhýbam?!Často sa prirovnávame k pútnikom, ktorí kráčajú v ústrety večnosti. Keď žijeme v spojenís Bohom, nemusíme mať strach, aj keď sa úzkostí celkom nemôžeme pozbaviť. Prijímamevšak slová Pána Ježiša, ktoré sa stávajú pre nás posilou: „Nech sa vám srdce nevzrušuje!....V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... a pripravím vám miesto...“ (Jn 14,1-3).My sa však pýtame, v akom zmysle sa vlastne sal Kristus našou cestou do tohoto večnéhopríbytku? O tom nám hovorí: „... a verte aj vo mňa... Ja som cesta, pravda...“ (Jn 14,1-6).Kristus je vtedy našou cestou, keď nám podáva pravdy, ktoré máme veriť a dáva nám zásady,prikázania, podľa ktorých máme na našej životnej ceste žiť. Mnohé z týchto príkazov sa námzdajú ťažké.Vieme, že život podľa evanjelia je náročný a mnoho od človeka vyžaduje. My však zatýmto všetkým nevidíme len ťažkosti, ktoré musíme prekonať, zvládnuť, ale vidíme ajodmenu vo večnosti. Preto ten, kto sa takto zadíva na večnosť, na Krista, ten nepovie, že je toťažké, lebo túži po niečom cennom, čo táto ťažkosť zaručuje. Mnohí pre ťažkosti opúšťajúcestu, ale tí, čo skutočne uverili v Krista, napredujú. Mnohí sú nám na poučenie v dobromi zlom. Mnohí šli len za pozlátkom. Vidíme veľa tragédií, ľudských nešťastí, trosiek... Mnohíani nevedia, prečo neveria. Stále opakujú čosi, čo logicky nesúhlasí, alebo chcú za každú cenunahradiť Boha niečím, čo utíši na čas ich otázky. Dokedy? A ako?Ľudské cesty sú občas aj ľahké. Je čosi zvláštne, že hriech dokáže vyfarbiť nový hriechružovo. Hriech množí hriech. A šťastie, radosť, spokojnosť sa vzďaľuje, stráca a zaniká.Ježiš však hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje“ (Mt16,24). A na inom mieste dopĺňa: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké“. (Mt11,30).Toto však musí človek vedieť prijať, rozhodnúť sa preň a nielen čakať, že to za nehospraví iný, prípadne, že on si môže vybrať len smotanu a to lepšie.... Uvedomujeme si, žemáme veľa prostriedkov, ktoré nám môžu pomôcť prejsť životnú cestu víťazne. Treba si ichvšak viac všímať a uskutočňovať ich vo svojom živote.Zamýšľajme sa často nad svojou cestou života. Aká je naša cesta? Čo nám na nej najviacznepríjemňuje naše putovanie? Prečo sme na svojej ceste takí nevšímaví, povrchní,ľahostajní? Poprosme, aby bol Ježiš naším sprievodcom správneho života.Amen.47www.evanjelizacia.eu