Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Vieme, že apoštol Ján napísal evanjelium až po troch synoptikoch-evanjelistoch, pretožeosobnosť Krista už vtedy začína byť napádaná prvými bludármi. Ján svojím evanjeliom chceukázať, že jestvuje len jedna cesta, aby sme mohli poznať odpoveď na otázku: Kto je toKristus? A my máme uveriť jeho skutkom, a to je zároveň aj odpoveď. Skutky, ktoré konal,sú predsa znamením, že za nimi stojí Boh, ktorý s Ježišom spolupracuje a cez ne vydávasvedectvo o Kristovi, ako o svojom Synovi. Židia práve tomuto odporovali, a preto keďktokoľvek bude tomuto odporovať, nebude schopný dopracovať sa k pravde. Kto však prijmeBožie svedectvo v skutkoch Pána Ježiša, môžeme hovoriť, že to sám Boh-Otec ho dávaJežišovi, to znamená, že taký človek počuje hlas Pána Ježiša, stáva sa jeho ovcou, a tak získaod neho večný život.Ježiš – Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce, tie sa môžu na neho spoľahnúť, a todosvedčuje slovami: „... nik ich nemôže vyrvať z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno“ (Jn10,29-30). To znamená, že tam je spása zabezpečená. Najväčšou príčinou, prečo veriaci, ktoríspoznali Pána Ježiša a počuli jeho hlas, idú za ním a prídu k spáse, je práve tá jednota, ktorá jemedzi Otcom a Synom, to znamená jednota v božskej podstate: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn10,30). Pretože ako Otec chce spasiť všetkých ľudí, a preto vydáva svedectvo o Ježišovia tým, ktorí uveria v neho, dáva spásu skrze neho, tak aj Pán Ježiš dáva spásu tým, že sarozhodol prijať úlohu spasiť ľudstvo, ale i to, že vykonal túto obetu svojho života. Pretoprijímame, že naša spása je v rukách Boha a z rúk Boha nás nikto nemôže vyrvať.Keď si toto uvedomujeme, máme ešte povinnosť nechať to rozvinúť v konkrétnom živote.Ježišove slová: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou“ (Jn 10,27)nás oslovujú k praktickej časti uskutočňovať Ježišove slová.Je to zachovávanie blahoslavenstiev, ktoré povedal Ježiš na hore.Sú to príklady, ktoré dal apoštolom nielen pri Poslednej večeri, ale i počas verejnéhoúčinkovania.A tiež modlitba, ku ktorej Ježiš vyzval cez apoštolov všetkých, ktorí uveria v neho. Totoprináša do nášho života svetlo, pred ktorým ustúpia, hoci niekedy pomaly, všetkypochybnosti, strach, neistota.Kto sa mu celkom a celý oddá, stonásobne viac dostane: „A každý, kto pre moje menoopustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku...“ (Mt 19,29).Toto je cesta svetla. Preto vieme, že ten, kto sa stretne so svetlom, netúži po tme, lebosvetlo je lepšie.My však vieme, že nestačí len prvý krok. Aj keď v duchovnom živote príde únava, inéťažkosti, zostaňme v dôvere v Dobrého pastiera. Vieme, že on zanechá na horách 99 ovieca ide za jednou zablúdenou a raduje sa z jej návratu. To je úžasná myšlienka, že Ježiš násmiluje viac, ako si to často vieme sami predstaviť. My skôr nad sebou mávneme rukou,hasnúci knôt uhasíme, prípadne, nalomenú trstinu dolomíme. On sa však podobá žene, ktorákeď vymetie dom a nájde stratenú drachmu, zavolá priateľky, susedky a radujú sa spolu.To je svetlo, ktoré obohacuje. Takýmto svetlom je i láskavý otec z podobenstvao márnotratnom synovi. Predbieha syna a odpúšťa mu, pretože veľmi miluje. Svetlo víťazínad tmou. A toto všetko Ježiš robí len preto, lebo ako sám hovorí, vidí to robiť Otca: „Jaa Otec sme jedno“ (Jn 10,30).Byť dobrým pastierom – to nie je len záležitosťou kňaza, ale dobrým pastierom mal by byťaj otec, matka, predstavený, brat bratovi. Vedieť povedať dobré slovo. Vedieť toto slovoprijať, odložiť aj cudzie hriechy: súhlasiť s hriechom druhého, pomáhať pri hriechu druhého,zastávať hriech druhého, netrestať hriech a podobne.Ako život vegetatívny, živočíšny si ťažko vieme predstaviť bez svetla, nech i v našomduchovnom živote je čím ďalej, tým viac a viac svetla a milostí.Amen.43www.evanjelizacia.eu