Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.A Sv. Otec Ján Pavol II. na stretnutí s viedenskou mládežou sa vyjadril takto: - Keď vidímvás, alebo mladých ľudí v iných krajinách, napĺňa ma veľká nádej. Keď vás vidím kráčaťv Kristových šľapajach! –Ľudová múdrosť hovorí: „Každý je taký mladý, ako sa cíti“.Prečo tie slová o mladosti? Odpovedí je viac. Hovoriť k mladým je vždy aktuálne.A potom, tento rok je rokom mladých a tá najaktuálnejšia odpoveď vyviera z dnešnéhoevanjelia. Posúďte sami.Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesťz tohoto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51).Len si uvedomme, že tieto slová povedal Ježiš už pred dvetisíc rokmi. A keď vás tu vidím,mám pocit, že tieto Kristove slová nezostarli, nezničil ich čas, nepodľahli skaze. Ba naopak,na vašich tvárach je možné vidieť radosť, šťastie. V čom hľadať ten úspech? Odpoveď jejedna: Kristove slová ste prijali do svojho života. Ježiš, ktorý sa nazval chlebom, nezostarol,nevyschol, nesplesnivel, ale vo vás ten Ježiš pod spôsobom chleba v Eucharistii vyvolávatúžbu po večnom živote, po takom, ktorý nemôže a nedá nik, okrem neho: „Kto bude jesťz tohoto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6,51). A aj keď človek biologicky starne, no nikdy niev láske, ak sa posilňuje týmto liekom večnej mladosti.Preto toto stretnutie nech posilní našu túžbu po večne mladom Ježišovi. Poviete, že dnessvet nestojí o Ježiša. Ba často máme pocit, akoby nastávala noc viery. To sa nám zdá, keďvidíme neveru, ľahostajnosť, nevšímavosť, zlobu sveta, neustály zhon po materiálnychveciach, keď sa pošliapava ľudská česť, sloboda, keď sa narušuje pokoj v ľudských srdciach,podporuje rozpad rodinného života, keď svojím životom nie sú si istí rovnako nenarodeníi narodení ľudia, keď sa za špinu ľudského ducha svet prestáva hanbiť, tiež i pri inýchchorobách, kde jasne vidieť nedostatok viery a človek má pocit, že začína noc...Sv. Otec však v posolstve mladým vraví: - Polnoc je súčasne začiatkom nového dňa. –Ťažkosti súčasnej doby prebúdzajú v mnohých mladých ľuďoch odvážne sny, najlepšie silysrdca, ducha a rúk, prebúdzajú ochotu deliť sa a bez vypočítavosti dať svoj život do služby.Všade na svete si začali ľudia klásť otázky: Čo môžeš urobiť? Kam vedie naša cesta?Predovšetkým sú to veriaci mladí ľudia, ktorí chcú prispieť k ozdraveniu do značnej mieryunavenej a chorej spoločnosti. Tak dávate svojmu životu nový zmysel. Meno Ježiš sa stalopre vás nádejou. Ukážte ho aj iným! Ukážte im cestu k nemu! Zverme sa Ježišovi Kristovi,ktorý o sebe povedal: „Ja som cesta...“ (Jn 14,6). On takmer pred dvetisíc rokmi povolalk sebe mladých ľudí. Tí mali odvahu zanechať siete a stali sa jeho učeníkmi. Z rybárov sastali apoštoli. Ježiš volá aj nás. Volá a ukazuje cestu prostredníctvom toho, čo rozprávajúevanjeliá o jeho vzťahu k ľuďom.Dotýka sa nás jeho veľká obozretnosť, s akou sa stretáva s ľuďmi, ako žehná deti, stáva saspoločníkom colníkov, odstraňuje bolesť naimskej vdovy, počúva žobrákov, ktorí volajú priceste a vedie rozhovor pri studni so ženou. Každá stránka evanjelia rozpráva o Ježišovejdobrote. Skutočne neprekvapuje, že mladí ľudia znova obracajú pozornosť na Ježiša, pretoževidia v ňom Lásku. On nás pozná lepšie, ako my sami seba. On nás miluje, aj keď je tátoláska často ukrytá. On je boh, ktorý dáva budúcnosť. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.Jemu sa môžeme zveriť. Toto nám ukázal Ježiš počas svojho 33-ročného života. Na to myslel,keď povedal: ja som cesta.Ježišovo posolstvo je zároveň aj požiadavkou. Sympatia a dôvera k nemu majú vyústiť donasledovania. Samotné city nestačia. Musíme na neho zamerať i svoju vôľu a svoje konanie.O tom nás Pán nenecháva na pochybách: „Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu34www.evanjelizacia.eu