Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.poznámka „veriacej ženy“, keď nahovára na prerušenie tehotenstva so slovami: To je bežnávec, maj rozum!Aký vklad pre budúci život majú tí, čo sa milujú, a nie sú zosobášení?! A rodičia dovolia,aby snúbenec prespával v ich dome, aby šli spolu na dovolenku a podobne. Zaujímavé, ženiečo nechceme vidieť a je to pritom vážna vec! Krstná matka alebo birmovný otec, teda tí,ktorí sa stávajú rodinou cez sviatosť prijatú v kostole, súhlasia a idú na sobáš len na úrada pritom nepokladajú to za hriech! Kúpia im ešte i dar. Povedzte, milí priatelia, je to vzor?Príklad?Alebo vžite sa do situácie, že kňaz robí všetko, čo je v jeho silách a tzv. kresťan, keď mudieťa prvýkrát pristúpi ku sv. prijímaniu alebo ku sviatosti birmovania, viac ho neprihlási navyučovanie náboženstva. Čo si o tom všetkom, aký úsudok utvorí ten dospievajúci mladýkresťan? Ktosi o tom vtipne poznamenal, že takí rodičia stoja na konári a pod sebou si hopodpilujú a ešte si myslia, že sú chytrí, vtipní a moderní! Dokedy? Za akých obetí?Pri počúvaní týchto slov každý úprimne zmýšľajúci kresťan sa neurazí, aj keď si v nichnájde niečo pre seba. Pozrime sa na sochu Panny Márie Nanebovzatej. Ruky Matky ukazujúkrásny pohyb smerom hore. Cítite, najmilší, pozvanie našej Matky, že ona nikoho nevylučuje,nikým nepohŕda, ale naopak, všetkých nás miluje. Jej život prežitý s Ježišom je odmenený.Ježiš si svoju matku berie k sebe. Odmena za vernosť je jej nanebovzatie.Odmena za našu vernosť k Márii a jej Synovi taktiež bude nielen tu na zemi, ale raz aj vovečnosti. Ten, ktorý žije večne a ktorý nás miluje od večnosti, nás pozval k večnosti.Andrej Sládkovič ospieval v M a r í n e mladosť. Nikdy a v žiadnej dobe to mládežnemala ľahké. Ani v dobe bernolákovcov, štúrovcov či dnešná mládež. ale keď chce odovzdaťštafetu čestne, musí zápasiť. Preto vám želám a vyprosujem mnoho milostí a požehnania.Amen.Sobota – 3. veľkonočný týždeň Jn 6,60-69Žriedla kríz v našej viereKeď sa obzrieme okolo seba, často vidíme, že veriaci si neplnia svoje povinnosti tak, akosi plnili predtým. Niekedy to aj počujeme: Bol som miništrantom, a teraz neverím. alebo: Jato už mám odmodlené; Boh mi nepomohol, keď som bol ja chorý. Keď vidím ísť do kostolaX.Y., ja tam nejdem a podobne.Vieme, že základnou čnosťou v živote človeka je viera. Je potrebná v živote prirodzenom,ale i v nadprirodzenom. Nie je možné predstaviť si život bez viery. Musíme byť vďační PánuJežišovi, že nás i dnes upozorňuje na niečo veľmi dôležité.Pán Ježiš sa v evanjeliu obrátil k pochybujúcim a reptajúcim, a povedal: „Slová, ktorésom vám povedal, sú Duch a život“ (Jn 6,63).Ježišova reč o Eucharistii, ktorú si rozoberáme už niekoľko nediel, vedie naše úvahy. Tátoreč pobúrila Židov a vniesla i zlo do radov jeho učeníkov. Tak isto ako ostatní nemohliporozumieť, ako Ježiš môže dať jesť svoje telo a pokrm. Preto počujeme slová z ich úst:„Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ (Jn 6,60).A viacerí odišli od Ježiša. Odchod od Pána Ježiša nesmieme chápať ako problém – čiuznať, alebo neuznať Pána Ježiša. Musíme to chápať ako problém emocionálny, ktorý bol pri36www.evanjelizacia.eu