Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.veľmi ťažko zriekajú mylnej cesty. Pýcha ich robí nešťastnými. A keby ich niektonapomenul, bolo by to hotové peklo.Akí sme my, také budú i naše mestá a dediny. Pán Ježiš aj v evanjeliu povedal: „Beda ti,Korozain! Beda ti, Betsaida!“ (Mt 11,21).Tieto mestá sa nachádzali neďaleko Kafarnauma.Vieme, že Pán Ježiš sa často zdržiavalv týchto mestách a spravil tu aj mnoho svojich zázrakov. Tieto mestá obývali Židia, ktorí siboli príliš istí svojou spásou. Zakladali si, na tom, že sú Abrahámovým potomstvom, že imBoh cez Mojžiša dal Zákon, a preto neprijali učenie o pokání. Ján Krstiteľ im venoval slová:„Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 3,2). A inde Ján hovorí: „Hadieplemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodnépokánia! Nenazdávajte sa, že môžete povedať: Naším otcom je Abrahám! – lebo vravím vám:Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korenestromov! A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt 3,1-10).Sám Boh prichádza v osobe Pána Ježiša a zázrakmi dokazuje svoje poslanie. Ani to všaknepohlo ich srdcia, ktoré zostali zatvrdnuté. Preto Ježiš ku nim volá: „Beda!“Musíme si uvedomiť a je to samozrejmé a logické, že čím je Božia milosť väčšia, týmväčšia je zodpovednosť tých, ktorí ju odmietajú, a preto musia čakať aj prísnejší trest. Platiloto vtedy a platí to aj dnes.Položme si otázku: Kto si dnes robí starosť o spásu svojej duše? Kto sa dnes bojí súduPána Ježiša? Mali by sme si uvedomiť a v praxi k tomu i vážne pristupovať, e nám nesmiebyť ľahostajné, čo bude nasledovať po našej smrti, že nám nesmie byť ľahostajné, akovyužívame dary, ktoré od Pána Ježiša dostávame.Hovoríme, že Pán Boh je dobrý. áno, aj dnes nám ponúka svoje dary, ale čaká i na našuodpoveď. To však znamená, aby sme v pokore a v láske plnili si svoje povinnosti, ktoré odnás očakáva. Uvedomme si, že Boh je vševediaci a neznesie len akési pozlátko, povrchnosť.Nesmieme si takýmto spôsobom života premárniť ponúkané a darované milosti. V opačnomprípade právom očakávajme i prísnejší trest a Ježišovo: „Beda!“Aj v našom okolí vidíme mnoho hriechu, zla, pohoršenia. Niečo je verejné, niečo tajné, alepre nás je to vážne poučenie, aby sme dobrovoľne robili pokánie za seba, ale i za svojichdrahých, za neveriacich, ale i za zatvrdlivých hriešnikov. Možností a spôsobov je veľa. Častosa stáva, že v snahe po dobre sa aj veriaci dopúšťajú nerozumností a zrazu aj to dobro je preč.Keď si niekto z našich blízkych neplní svoje náboženské povinnosti, či už je to dcéra, manžel,syn, snažme sa, aby sme aspoň my nevyháňali Pána Ježiša z našej rodiny. Modlime sa,ďakujme a odprosujme aj za nich. Nemusíme im to hovoriť. Robme to v tichu a buďme si istí,že Boh bude v našom srdci ako na ostrove.V ťažkostiach a problémoch je v nejednej rodine ako na rozbúrenom mori. Ale kde sa máčlovek zachrániť, ak nie práve v rodine?! Problémy a ťažkosti plodia znova a znova lenhriech. Aké je to krásne, že v rodine je aspoň niekto, kto to utíši, utišuje bez veľkých slov –v tichu svojej komôrky. Kto spočíta množstvo obrátení, keď ktosi vedľa neho žil v tichua obetoval sa za neho?! Pre nás by to malo byť samozrejmé, že sme ochotní takto tichoa v pokore pracovať za spásu našich drahých, a tak slovo „beda“ aj odďaľovať.Buďme pred Bohom skutočne zbožní, a to v pokore.Amen.136www.evanjelizacia.eu