Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Teraz vidíme, že k opravdivému apoštolátu nie sú najdôležitejšie vonkajšie prostriedky, aleniečo iné. Čo myslíte, bratia a sestry, čo to môže byť? Je to vnútorná sila, ktorá vychádzaz Božej priazne a milosti. Božia pravda je paradox, ktorý sa cez celé dejiny spásynajúčinnejšie hlása nie ľudskou mocou, ale slabosťou. Apoštol Pavol si to plne uvedomuje,keď hovorí: „... a čo svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1,27). PretoJežiš dnes priam zakazuje apoštolom uprednostňovať vonkajšie prostriedky a pomôcky predvnútornou milosťou a mocou. Vnútro je najdôležitejšie. Apoštol musí byť plný Ježiša. Ako?Existuje na to tisíc rád, ale iba jeden spôsob. A to je úprimné pokánie. Také, ktoré neznamenáiba spoveď a ľútosť, ale oveľa viac. Pokánie, ktoré znamená úprimnú snahu a úsilie byťlepším a dokonalejším. To je apoštolát, ktorý má v sebe úžasnú silu. A že je to pravda, pozritesa so mnou na túto udalosť.Mnohí z vás ste čítali alebo videli v televízii román francúzskeho spisovateľa VictoraHuga B e d á r iHlavný hrdina Jean Valjan sa dostane na šesť mesiacov do väzenia, pretože ukradol chliebpre hladné deti svojej sestry. Vo väzení prežíva neľudské podmienky. Preto sa pokúsi dvakráto útek, ale vždy ho chytia. Jeho trest tak vzrástol na plných 19 rokov. Počas tejto dobyopustený a často prikovaný k drevenej klade spoznal, čo je ľudská zloba a krutosť. Úplneprestal veriť v dobro a lásku človeka. Korbáč a násilie v ňom vyburcovali neopísateľnúnenávisť. Raz, keď väzni opravovali kamenné hradby, podarí sa mu ujsť. Hladný a vysilenýpožiada o pomoc v jednom dome. Stará pani pri pohľade na neľudskú Valjanovu tvár savystraší. Preľaknutá pani chytí metlu a vyháňa cudzinca von. Bol to dom biskupa. Keď zbadábiskup drsného a zarasteného chlapa, povie:- Nechajte ho! Bratku, nech sa páči, poďte dnu.Jean po chvíľke prekvapenia vstúpi a vyplašene si sadá za stôl. Svojím pohľadom skúma,aký človek to sedí pred ním. Vidí pred sebou farára, ktorý mu preukazuje nepochopiteľnúnežnosť. Rozmýšľa: Čo je to za človeka, ktorý ma prijal ako svojho najlepšieho priateľa?Svoje myšlienky nedokáže udržať v tajnosti a pýta sa:- Povedzte mi, prečo ste ma nevyhodili? Prečo mi dávate jesť? Prečo mi vlastnepomáhate?Biskup sa na neho usmeje a odpovedá:- Lebo si môj brat. A toto všetko moje – je aj tvoje.V noci potichu vstane, ukradne strieborný príbor a ujde. Biskup to videl. Bezmocne zložilruky a potichu sa modlil. Jean Valjan sa s ukradnutými cennosťami ďaleko nedostal. Ráno hochytili dvaja žandári a priviedli ho k biskupovi. Jean strnulo čaká na prudké, výhražné slováa výčitky. Ale biskup namiesto toho vezme dva strieborné svietniky a podáva mu ich soslovami:- Zabudli ste si tu tieto svietniky. Prečo ste si ich nevzali, veď som vám ich predsadal!- Tak je to pravda, - skočí mu do reči žandár, - že ste mu to, excelencia, darovali?My sme mysleli, že vám to ukradol.- Nie, - odpovedá biskup, - skutočne som mu to dal.A v tej chvíľu sa odohrá niečo neuveriteľné. Jean po 20 rokoch väzenia prvýkrát pocítiľudskú dobrotu. Dobrotu človeka motivovaného úžasnou láskou prejavovanou vo formeodpustenia. Celá jeho dlhoročná zatvrdlivosť je zlomená. Padá na kolená a plače. Biskupvystrie nad neho ruky a dojatý povie:- Diabol už nemá nad tebou moc. Odteraz patríš iba Bohu!A Jean sa stáva novým človekom. Odchádza a jeho ďalší život je naplnený apoštolátomúprimného pokánia. Nielenže verí, ale sám ohlasuje dobrotu a lásku Boha k človeku. Jean sa127www.evanjelizacia.eu