Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.záhuby. Kresťan sa musí starať, aby nestratil duševnýá zrak, aby si ho nepokazil. Musí siceniť Boha viac ako všetko na svete!Nebolo by na škodu, keby sme sa aj zamysleli a pospytovali si svoje svedomie. Aký je môjvzťah k hmotným veciam? Čo považujem za najcennejšie? sú to peniaze, postavenie, rodina,Boh?Podobenstvo o oku nás tiež pobáda k zamysleniu. Ako sa pozerám na seba, na svojeokolie? Sú to oči tohto sveta, alebo je to pohľad Pána ježiša? Dávam prednosť veciam Božímpred vecami svetskými? Nemám v sebe túžbu len mať viac a viac, a preto mio na Bohanezostáva čas?Pripomeňme si stretnutie Pána Ježiša s bohatým mládencom. Zachovával príkazy. Chceldosiahnuť večný život. Nazval Pána Ježiša dobrým. Ale keď dostal príkaz: „... choď, predaj,čo máš, rozdaj chudobným... a nasleduj ma!“ (Mt 19,21) – ostal smutný. Jeho vzťahk bohatstvu bol silný, viac ako túžba dosiahnuť večný život, ako priateľstvo s Pánom Ježišom.Môžeme si spomenúť aj na podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Keď boháč prosí, aby šielLazár k jeho bratom a varoval ich, aby sa oni nedostali na miesto múk, kde sa dostal on,pretože sa viac venoval veciam tohto svdeta ako veciam pre dušu, dostal odpoveď: „MajúMojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú“ (Lk 16,29). A správne sa zachoval mýtnik Lévi.Tento Židmi nenávidený človek povie Ježišovi pri stretnutí s ním v jeho dome: „Pane,polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“(Lk 19,8). A skutočne, jednal podľa slov Pána Ježiša a získal si miesto medzi Dvanástimi.Judáš sa však tým, že si bral zo spoločnej pokla<strong>dni</strong>čky, pomaly dopracoval ku zrade za 33strieborných. A hoci ich vrátil, nemal už síl k celkovej zmene života, a preto sa obesil.Na príkladoch z evanjelia vidíme poučenie, povzbudenie i výstrahu. Odpoveď si každýz nás musí dať sám. Vec je otvorená, čas rozhodovania je tu.Keď sa modlíme Otče náš, modlime sa ho radšej pomaly a premýšľajme o tom, čohovoríme s Ježišom.Amen.Sobota po 11. nedeli v Období cez rok Mt 6,24-34Prečo toľko strachu?Pri rozhovore ľudí s kňazom často počuť túto námietku:- Ach, nie je času na tú modlitbu, ba niekedy nevyjde ísť ani v nedeľu do kostola.Veď viete, pán farár, ako to v živote chodí. Staviam chalupu, nuž, v nedeľu i majstrov skôrzoženiem, aj času mám viacej.- No, ale veď musíte si predsa občas aj oddýchnuť, uvoľniť sa.- No, to áno. Vtedy idem na šport, hokej, futbal, am si oddýchnem. Predsa samusím starať, aby mala rodina kde bývať aj o kultúrne vyžitie sa musím postarať, aby sommal o čom s kolegami v práci rozprávať.To je charakteristika človeka dnešnej doby. Všetko je podstatné a potrebné, o všetko satreba starať; o rodinu, o dovolenku, o čom hovoriť s kolegami v práci, ale o dušu?! Veď topotom, zajtra, to sa nedá stihnúť! To musí aj Boh pochopiť...A Ježiš v evanjeliu hovorí úplne ináč. On je Boh Syn. On do detailu pozná celúproblematiku človeka i s jeho voľným časom, s prácou i s osobnými záľubami. Vie, že človeksi nájde voľný čas vždy na to, na čo chce. Preto jeho slová: „Nebuďte ustarostení o svoj96www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedloa telo viac ako odev?... A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmuživotu?... Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprvbožie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďteustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojhotrápenia“ (Mt 6,25-34).Možno vám teraz napadla otázka. Ale čo potom propaguje kresťanstvo? Útek zo života,pohŕdanie svetskými vedami a starosťami? Nie! Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení...“ (Mt6,25). A nie: nestarajte sa vôbec! Naopak, uvádza za príklad vtákov, ktorí usilovne hľadajúpotravu pre seba i svoje potomstvo. Pán uznáva, že každý deň má dosť lopoty a driny, starostio potrebné veci a že nebeský Otec vie o týchto veciach potrebných k životu. Sám Ježišpracoval mnoho rokov v dielni sv. Jozefa, aby pomohol Svätej rodine zaistiť nutné životnéprostriedky. Ježišovo slovo o zbytočných starostiach neznamená teda chválu pre lenivých.Naopak, ostáva povinnosť práce a starostí, ale bez paniky, prílišnej úzkosti a divokejžiadostivosti.Kresťan vie, že svet je Božím dielom a on má vo svete svoju úlohu. Boh stojí za všetkýmdianím, je mocnejší než hriech a peklo a vo svojej múdrosti dokáže aj zlo obrátiťk duchovnému úžitku. Kresťan musí uvažovať o budúcnosti a starať sa o každodenný chlieb,ale bez zúfalstva, a nie na úkor duchovného života, modlitby, ktorá vlastne dáva práci pravýzmysel a posvätenie. Ani kresťan nevie, čo prinesie budúcnosť, ale vie, že Boh je pánombudúceho času.Niekedy sa pýtame sami seba, prečo sa tak ženieme len za zabezpečením, radosťamia rozptýlením tohto sveta a času? Prečo si nevedia ľudia, aj ja sám, odoprieť radosti, aleboodložiť zbytočné starosti, ktoré neprospievajú duševnému životu?Asi len preto, že mám málo viery v Boha, málo verím a len veľmi vzdialeno a hmlisto, a žeokrem tohto života existuje aj iný život, oveľa dokonalejší a obsahovo plnší. Boh je skutočnáživá osoba a život v budúcnosti s ním alebo bez neho si pripravujeme životom tu na zemi.Preto ľudia žijú život tu na zemi bez šťastia z viery vo večný život a správajú sa tak, akobymali k dispozícii len tie malé prostriedky času, priestoru a radosti, ktoré sú medzi kolískoua truhlou, preto sa prisávajú ako pijavice na tieto veci a ich sladkosť chcú vysať až doposlednej kvapky. Preto sa každý z nich pokladá za hlupáka a nešťastníka, ak mu nejaký tenpôžitok ujde a žije v neustálom strachu, že mu niekto každú chvíľu môže vyraziť z rúk tietojeho obľúbené hračky. Preto ten strach človeka pred rakovinou, vojnou, čiže strach predsmrťou. Z toho plynie preto to šialené úsilie starostí: Musím stavať, budovať, musímzabezpečiť rodinu, však na Boha budem mať potom čas – v starobe. Potom, potom – anakoniec nikdy.Opýtajme sa seba, svojho svedomia, či aj ja nepatrím do tejto kategórie ľudí. Ak cítim, žeáno, slabne moja viera v Boha, upadá môj život praktického kresťana.Doby slabej viery boli vždy dobami veľkého životného strachu. a kto si odvykol od cestydo kostola, zvykol si často na cestu na nervovú kliniku. Len ten, kto vlastní veci tohto svetaako dar Boží a nestráca z očí božiu vôľu a svoje poslanie od Boha vo svete, len ten dokáže žiťbez strachu a prehnanej starostlivosti o zajtrajší deň. Zdá sa vám to nadsadené? Nie je toskutočnosť? Žijeme svoj život tak, akoby sme tu mali byť natrvalo .Akoby veci, ktoré sme sinadobudli, nemali sme nikdy stratiť, ba skôr by sa to dalo prirovnať – akoby sme si tieto vecibrali so sebou do hrobu, aby sme ich mohli aj po smrti užívať.Možno sa vám zdá, že to nadsadzujem, ale počujte dva príklady. O jednom písali pre<strong>dni</strong>ekoľkými rokmi v tlači.Jednalo sa o najbohatšieho muža sveta, ktorý ležal na smrteľnej posteli. Jeho meno boloOnasis. Vlastnil akciové spoločnosti po celom svete. Jeho majetok bol takmer nespočitateľný.97www.evanjelizacia.eu