Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Teraz už iste chápeme, prečo môže Ježiš tak smelo povedať, že on nám dá a zaistí tenpravý pokoj. Veď tým, že odstránil hlavnú prekážku pokoja, ktorou bol pre človeka hriech,odstránil i tie vedľajšie, ktoré vlastne z toho hriechu vyplývajú, a to či už priamo, alebonepriamo.Bratia a sestry, niekto z vás by však mohol teraz povedať takto: Mne sa to akosi nezdá.Naozaj aj dnes platia tieto Ježišove slová, že kto prichádza k nemu, nájde u neho pokoja odpočinok? Nie je to práve naopak? Veď ak idem za Ježišom, bývam potom terčomvýsmechu, pohŕdania a zaznávania. Možno sa na mňa pozerajú ako na zaostalého spiatočníka.Mňa to mrzí a trápi. Môj kolega, ktorý už za Ježišom nekráča, ten dosiahol už vyššiepostavenie a plat, a ja to dosiahnuť nemôžem, moje deti sa nedostali na školu. A to všetko lenpreto, že ja ešte stále kráčam za Ježišom. Ale kde je potom ten jeho sľúbený pokoja odpočinok?Wilhelm Busch vo svojej knihe Ž i v o t b e z v š e d n ý ch d n í rozpráva:Na jednom veľkom zhromaždení nejaký učenec celé dve hodiny rozprával a dokazoval, žeBoh neexistuje. V Miestnosti bolo plno ľudí. Mnohí nešetrili chválou a s nadšením volali:- Bravo! Keď nie je Boh, môžeme si robiť čo chceme!Keď rečník po dvoch hodinách skončil, predseda zhromaždenia vstal a povedal:- Teraz bude diskusia. Keď chce niekto vystúpiť, nech sa prihlási.Ale nikto nemal odvahu. Každý si myslel, že takému učenému mužovi sotva môžeodporovať. Istotne tam boli i takí, ktorí s jeho výkladom nesúhlasili, ale kto by mal odvahuvystúpiť na pódium, keď mu toľkí pritakávali.A predsa.Vzadu sa hlási babička.Predseda sa spýtal:- Babička, chcete niečo povedať?- Áno, chcela by som niečo povedať, - odpovedala babička.- Potom ale musíte prísť sem, dopredu!- Áno, áno, už idem – a babička skutočne prišla až na pódium, postavila sasmelo za rečnícky pult a začala:- Pán reční, hovorili ste dve hodiny o svojej nevere. dovoľte mi, aby som jahovorila päť minút o svojej viere. Rada by som vám povedala, čo pre mňa urobil môj Pán.Keď som bola mladá, prihodilo sa môjmu mužovi v bani nešťastie. Priniesli mi ho domovmŕtveho. Zostala som sama s troma malými deťmi. Vtedy bolo sociálne zabezpečenie veľmiskromné. Keď som stála nad manželovou mŕtvolou, bola som úplne zúfalá. A predsa, Boh mazačal tešiť tak, ako to nikto z ľudí nedokáže. To, čo mi hovorili ľudia, boli len prázdne slová.Ale on, živý Boh, ma potešil. Povedala som mu: Pane, teraz musíš byť otcom mojich detí ty.Často som večer nevedela, kde vezmem peniaze, aby som na druhý deň nasýtila deti. Vtedysom opäť povedala Spasiteľovi: Pane, ty predsa vieš, ako som na tom biedne. Pomôž mi! A onma nikdy nesklamal a neopustil. Mali sme mnoho ťažkostí, ale nikdy nás nenechal v tiesni.Boh spravil ešte ďaleko viac, veď poslal svojho Syna, ten zomrel za nás a vstal z mŕtvych,a v jeho obeti som našla očistenie od všetkých mojich hriechov.Teraz som už stará. Skoro umriem. A predsa, on mi dal istú nádej večného životaa odpočinku. Až zavriem oči, ocitnem sa v nebi, lebo patrím Ježišovi,. Toto všetko Ježišspravil pre mňa. A teraz sa vás, pán rečník, pýtam: Čo spravila pre vás vaša nevera?Tu sa rečník postavil, poklepal babičku po pleci a povedal:-Ach, takej starej žene nechcem predsa brať vieru. Pre starých ľudí je viera celkom dobrá.Mali ste však vidieť starenku. Energicky ho odmietla a povedala:139www.evanjelizacia.eu