Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.v nejakej forme vráti späť. Keď máme pocit zodpovednosti k otázkam a problémom tohtoživota i sveta, je celkom prirodzené a samozrejmé, že ho musíme mať aj voči božiemu slovu,voči Evanjeliu, voči Cirkvi, voči učeniu Ježiša Krista. Tieto myšlienky by mohli na prvýpohľad vyvolať veľmi rýchlu odpoveď. Toto sa vzťahuje v prvom rade na kňazov, aby námvieryhodne a moderne v duchu dnešnej doby ohlasovali božie pravdy. Tento názor nie jenesprávny, len je neúplný.Každý kňaz, ktorý pozná pocit zodpovednosti, sa na úlohu hlásateľa slova Božieho snažíporiadne pripraviť. Absolvuje päťročné štúdium, snaží sa vychovávať sám seba, sústavne číta,doplňuje svoje vedomosti, mnoho premýšľa, pozoruje život okolo seba a hľadá vo svetleBožích právd odpovede, ktoré očakáva človek dneška. Pripravuje sa na svoje príhovoryv bohoslužbách, na náuky snúbencov, na náuky pred krstom a tam, kde vyučuje v školách, ajna vyučovanie náboženstva.Toto sú tie mnohé tiché hodiny, ktoré musí prežiť sám vo vážnych úlohách a pripravovaťsa. Dnes by sme mohli možno povedať, že vlastne kňaz hlása slovo Božie pri každomkontakte s ľuďmi, a preto podľa možností sa na tieto kontakty musí pripraviť.Lenže tak ako kňaza viaže pocit zodpovednosti podať veriacim čisté slovo Božie,neochudobnené a nepokrútené, tak na druhej strane veriacich viaže pocit zodpovednosti vočipočúvaniu Božieho slova a jeho aplikácii na svoj vlastný život. Pán Ježiš to žiadal ažmimoriadne drsne. Apoštolov, ktorých sú ľudia ochotní počúvať, odveľuje na iné miesto, kdeazda nájdu lepšie publikum. Mohlo by sa zdať, že veriaci človek splní túto Kristovupožiadavku pravidelným počúvaním nedeľnej kázne. Mohlo by sa nám zdať, že tým, keď smesi vypočuli slová evanjelia i príhovor kňaza, všetka zodpovednosť končí. Lenže už tu trebapripojiť niekoľko poznámok.Kázne treba počúvať pozorne. Vyžaduje to určitú sústredenosť, aj keď nie sú podanéspôsobom najšikovnejšieho rečníka, predsa v nich každý musí získať akoby jadro zoškrupinky.Ďalšou veľkou požiadavkou je, aby sme počuté pravdy prenášali do každodenného života.Aby sme ich nepočúvali len s poznámkou, že to by si mal vypočuť ten, škoda, že tu nie je táa tá. To ohromne padá na ňu...Slovo Božie musíme v prvom rade aplikovať na svoj vlastný život. Čo vlastne chce Bohpri tejto príležitosti povedať mne? Čo ja na základe týchto poznatkov mám robiť, alebozmeniť vo svojom vlastnom živote? Aký vzťah mám na základe tohto zaujať voči sebe, vočidruhým ľuďom, voči svetu, životu a Bohu? tieto otázky nie sú ani podradné, anibezvýznamné, ani druhoradé. Sú súčasťou hlásaného Božieho slova a práve preto pocitzodpovednosti voči nemá nás núti klásť na ne odpoveď.Tu vidieť jasne zrejme takzvanú druhú stranu mince, že človek slovo Božie nielen počúva,ale podľa neho aj ži. A potom pocit zodpovednosti za slovo Božie z našej strany nebudememerať len počtom vypočutých kázní, prečítaných kníh, vtipného citovania Svätého písma, alesvojím životom, nakoľko ho prežívame v duchu Evanjelia, a nakoľko podľa neho sa ajriadime. Pán Ježiš vo svojej horskej reči nevyslovil len požiadavku počúvania a ohlasovaniaučenia Pána, ale aj dôsledné plnenie toho, čo z jeho úst ústami kňaza počúvame svojimiušami.Tak prichádzame k určitému bodu, kde sa spája zodpovednosť kňaza, ktorý hlása slovobožie, so zodpovednosťou veriaceho, ktorý ho počúva. Zaiste to slovo Božie bude môcťpriniesť žiadúce ovocie len v tesnej spojitosti dvoch úloh. Musíme si dobre uvedomiť, že Bohkaždú zainteresovanú stránku bude súdiť za to, čo zo svojej strany vykonala. My kňazi sme sivedomí, že nás čaká prísnejší súd vzhľadom na hlásanie Božieho slova, a preto drvivá väčšina131www.evanjelizacia.eu