Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.najvzácnejší príbytok Ducha Svätého. Niekedy stačí tak málo, aby človek bol šťastný.Odstrániť jednu chybičku, jeden zlý návyk a spoznáme rýchlo úžitok.Prirovnajme to k zubu. Sme zdraví, len jeden zub nás bolí. Už cítime nielen bolesť, alesme i nespokojní, ba často i naše okolie pre náš zub trpí, lebo človek je nervózny, zamračený.Stačí jedna návšteva u stomatológa a vráti sa pokoj, radosť, úsmev. Nie sme náhodou takýmboľavým zubom aj my? Neznepríjemňujeme život, radosť svojim bratom, sestrám?!Dnešná doba musí mať osobnosti. To však nie je rezervované len pre vyvolených.Osobnosťou môže byť každý z nás, kto svoj život nežije povrchne a svoj život veriacehoupriamuje na večnosť, kde očakáva aj odmenu. Áno, náš Svätý Otec je osobnosť, ktorúuznávajú nielen veriaci, ale i inoveriaci, ba i neveriaci. Vieme však o Jánovi Pavlovi II., žetvrdo pracoval a pracuje na sebe. Nielen ako kňaz, ale aj ako človek. Osobnosť človeka sanezhoduje so slabosťami. A práve dnes si vzbuďme túžbu dokázať viac na sebe pracovať, akotomu bolo doteraz. My veriaci si zvlášť uvedomme, že sme chrámom Ducha Svätého.Cirkev môže prísť v kataklizmách o chrámy, ako povedal mladým ľuďom pápež po vojne.Ale Cirkev sa tým nezničí, pretože Ježiš bude žiť v našom živote a naše telá zostanúchrámami Ducha Svätého.Amen.Svätodušný pondelok Jn 14,23-26Cirkev sa pohla z miestaPred niekoľkými rokmi sa u nás hovorilo a písalo ako senzácii, keď sa podarilorobotníkom, technikom premiestniť niekoľko metrov starý historický kostol v Mostev Čechách. Na mieste, kde bol vybudovaný kostol, nachádzalo sa uhlie. Bolo to veľminákladné, ale pomaly, centimeter po centimetri, kostol za pomoci modernej technikypremiestnili. Škoda však, že tento kostol neslúži svojmu pôvodnému účelu. Vtedy viaceréčlánky mali názov: Pozor, pozor! Kostol sa pohol z miesta! Takéto zvolanie môžeme použiťaj my dnes, na sviatok Zoslania Ducha Svätého: Pozor, pozor! Cirkev sa pohla z miesta!Svätodušné sviatky sú skutočne začiatkom novej epochy v dejinách nielen Cirkvi,veriacich ľudí, ale i novej, stále mladej a modernej doby. Zoslanie Ducha Svätého sa stalomedzníkom pre svet až do konca čias.Čo to znamená? Čo sa vlastne vtedy udialo, keď táto udalosť sa spomína aj po stáročiach,a to nielen ako historický fakt, ale aj ako významná udalosť potrebného významu pre dnešnýsvet.Touto slávnosťou sa končí veľkonočné obdobie. Na apoštolov zostupuje Duch Svätý,ktorého im prisľúbil pred desiatimi dňami Pán Ježiš, keď vystupoval k Otcovi do neba. Desaťdní čakali na tento znak.Zvykli sme si v spojitosti so slávnosťou Zoslania Ducha Svätého hovoriť o päťdesiatichdňoch. Turíce. Cítime v tom čosi tajomné. Pripomeňme si, že toto slovo je gréckeho pôvodua vyjadruje päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Svätý Augustín, ktoréhopovažujeme za znalca znakov čísel, vysvetľuje nám, že číslo 50 je číslom Ducha Svätého,ktorý účinkuje v dejinách sveta. Môžeme to odvodiť z toho, že je to zároveň určitý časovýúdaj prvého zostúpenia Ducha Svätého na apoštolov a istým programom činnosti, začiatkomnového sveta, o ktorom sme počuli i zo slov Pána Ježiša.76www.evanjelizacia.eu
Ľubomír Stanček - Všedné <strong>dni</strong> s Božím <strong>slovom</strong> 2.Skúsme si poodhaliť niekoľko informácií, ktoré sa vzťahujú na túto udalosť. Najviac simáme povšimnúť duchovnú premenu apoštolov. V Skutkoch apoštolských sa dočítameo neobyčajných úkazoch, ktoré toto sprevádzali: prudký vietor, ktorý naplnil celý dom, ohnivéjazyky, ktoré sa rozdelili nad každého jedného z prítomných, ale aj o schopnosti hovoriťcudzími jazykmi.Máme tu teda tri zvláštne znaky: vietor, oheň a jazyky. Tieto tri znaky sú vo všeobecnostiv tradícii zjavenia Boha chápané ako symboly všemohúceho Boha. Vietor a oheň sú častosprievodnými znakmi všemohúceho Boha, ktorý sa v Starom zákone zjavuje ľuďom.Pripomeňme si horiaci ker, z ktorého hovorí Boh k Mojžišovi, alebo búrku na hore Sinajv čase, keď Mojžiš dostával Desatoro Božích prikázaní. V židovskej tradícii znakov jazykovje chápaný ako výraz prorockého poslania. Vieme, že proroci často oslavovali bohanezrozumiteľnými slovami, rečou, ktorej nerozumeli poslucháči a v tom videli znak naplneniaDuchom. Môže sa to zdať divné a podozrivé pre racionalisticky zmýšľajúcich ľudí. Pravda,z toho ešte nevyplýva, že keď ktosi mrzačí reč a hovorí nezrozumiteľne, že musí byťnaplnený Duchom Svätým.Židia však boli presvedčení, že ten, kto hovoril neznámymi slovami, že je to znak poslaniaa toto si musíme povšimnúť aj my, pretože musíme brať ako fakt to, že takéto znaky vidíme ajvo chvíli zoslania Ducha Svätého, aby mohli byť presvedčení prítomní, že toto pochádza odBoha. Konečne pred koncom textu Skutkov apoštolských tento znak reči zohráva ešte ďalšiuúlohu. Prítomní, ktorí boli zhromaždení v Jeruzaleme, pochádzali z rôznych krajín a národova všetci počuli apoštolov hovoriť v ich vlastnom jazyku. Tu môžeme vidieť aj vysvetlenie i naudalosti pri stavbe Babylonskej veže, kde došlo k akémusi pomäteniu, kde si ľudia v okamihuprestali rozumieť, pretože každý z nich hovoril inou rečou. Nemohli si porozumieť a preto sarozišli a nedokončili stavbu veže, ktorá mala symbolizovať to, že aj bez poslušnosti k Bohu sadostanú do neba. A tu apoštoli obracajú sa k ich potomkom v ich reči, bez predchádzajúcehoštúdia tejto reči, a to v jednom okamžiku.Tento dar jazykov, z ktorého získavajú apoštoli, nám pripomína i úlohu rodiacej sa cirkvi,ktorá má prehovoriť k ľuďom ich vlastným jazykom a všetci majú byť zjednotení s PánomJežišom. A preto vietor, ohnivé jazyky, dar reči sú znakmi prítomnosti Ducha Svätéhov apoštoloch. Pri čítaní evanjelia zistíme, že Pán Ježiš predpovedal prítomnosť ducha Svätéhoapoštolom a aj to, že ich posilní. Pán Ježiš sa často obracal na apoštolov slovami: „PrijmiteDucha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané“(Jn 20,22).Apoštoli tak dostali moc sprostredkovateľov medzi Bohom a ľuďmi. Apoštoli dostávajúmoc odpúšťať ľuďom ich nedokonalosti, a to v sile zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Dostalo saim moci k urýchleniu diela Pána Ježiša a vplyvu na osudy sveta. Keď si uvážime že túto istúmoc, ktorú dostali apoštoli na päťdesiaty deň, má dnes Cirkev, tak môžeme byť menejnáchylní k pesimizmu, ktorý šíria falošní proroci o Cirkvi dnes. Silu a dary Ducha Svätéhovšak nedostávajú len apoštoli, ale všetci Židia i prítomní v Jeruzaleme, ktorí prichádzajú na tomiesto, kde sú apoštoli. Nie je to len vec dotýkajúca sa apoštolov, ale túto silu možnopozorovať i na veľkom počte mužov a žien, ktorí v tom čase sú prítomní v Jeruzaleme, ktorísa prišli pozrieť, čo sa vlastne deje. Ku nim sa obrátili apoštoli svojimi slovami. Každý ichpočul hovoriť v jeho vlastnom jazyku a ohlasovať im veľké Božie dielo. Židov sa nedotkloiba to, že počuli šum vetra, ale ešte viac sa ich dotkli slová apoštolov, ktorým porozumeli.Vieme, že je potrebné posilnenie duchom Svätým, aby sme v slovách druhého človekavycítili, že sa jedná o Božie slová. Vieme to zo slov apoštola Pavla: „... a nik nemôžepovedať: Ježiš je Pán, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3). Duch Svätý musel vnútorne77www.evanjelizacia.eu