Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.navzájom. Veľká radosť vykúpenia je v tom, že sme vykúpení spoločne. A všetkých násposiela, aby sme hlásali svetu jeho posolstvo. Všetci veriaci sú poslaní Kristom hlásaťEvanjelium, každý svojím spôsobom.Osobitnou črtou poslania je spoločenstvo. Pán posiela svojich po dvoch a posiela ich dodomov, aby tam prinášali pokoj. Rodinný apoštolát je prvotriednou cestou Cirkvi. Vás,rodičia, Pán posiela po dvoch do vašich rodín, aby ste roznášali jeho pokoj, pozdrava požehnanie: Pokoj tomuto domu! toto hovorte najprv pre svoj dom a pre svoju rodinu. Taktoby ste mali pozdraviť svoj nový byt, svoj nový dom, svoju domácnosť dnes po sv. omšii každý deň. A tento dar pokoja roznášajte aj susedom a známym rodinám. Pri návštevenečakajú od vás veľké dary. Najkrajším darom pri návšteve sú milé slová prežiarenépokojom, ktorý svet dať nemôže.Nielen veľkí kazatelia sa zaslúžili o rozšírenie viery, ale všetci tí, ktorí uverili a žili podľanej. Úspech kazateľa nespočíva v tom, ako nádherne povie svoju kázeň, ale v tom, čo siodnesieš, čo necháš vniknúť do svojho srdca.Abrahám Sancta Clára píše v jednej svojej knihe o žene, ktorá slúžila svojmu mužovi akospovedné zrkadlo. On namiesto spytovania svedomia dal žene zaucho a tá mu okamžitevypočítala všetky jeho hriechy a nedostatky.Nespomínam to preto, aby to niekto takto robil, ale niečo na tom je.Naše chyby vidia najlepšie tí, čo sú proti nám. Iste sa stalo, že ste počúvali od človeka,ktorý je proti náboženstvu, čím to odôvodňuje. Obvykle tým, že nežijeme podľa toho, čovyznávame.Či môže niekto z nášho chovania vybadať, že naše náboženstvo je náboženstvom láskya odpúšťania, keď držíme hnevy celé generácie, keď sme schopní obrátiť sa biede chrbtombez toho, aby sme pomohli radou, pomocou, dobrým slovom,. útechou alebo otvorenímpeňaženky? Ako má svet uveriť, že kresťanstvo hlása lásku k nepriateľom, keď mnohokrátnemáme lásku ani k najbližším? Ako má neveriaci poznať veľkosť a vznešenosť i moc nášhoBoha, keď máme takú malú úctu k nemu? Veď kedy nás počujú vyslovovať jeho meno? Nieje to najčastejšie v hneve a v rozčúlení?V knihe Chuť žiť autor prirovnáva ľudstvo dnešného sveta ku skupinke turistov na cestedo hôr. Po istej dobe výstupu sa začnú prejavovať tri skupinky ľudí.Tí prví ľutujú, že sa vôbec vybrali na túto vychádzku. Hovoria, že to nestojí za námahu,riziko. Vracajú sa späť.Tá druhá skupina ničoho neľutuje. Naopak, sú radi, že je pekné počasie, že príroda jeprežiarená slnkom. Ale po čase si kladú aj oni otázku. Prečo ísť ešte vyššie? načo až atam natie končiare? Tu je práve pekný trávnik, pekný výhľad, ľahnime si, rozbaľme si zásobya budeme vychutnávať celú tú krásu okolia a prírody.Tretia skupinka – opravdiví alpinisti! Sú to ľudia, ktorých neodradia prekážky, únava,páľava, smäd. Sú zapálení, chcú zdolať vrchol, chcú sa sami prekonať.Tieto tri skupinky môžeme vidieť všade na svete. Najsmutnejšia je tá prvá. V nej sú ľudiaznechutení, otrávení životom – pesimisti. Sú unavení a bez iskry nadšenia, bez motívu žiť.Hovoria si: Stojí život za toľko námah?129www.evanjelizacia.eu