Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.šomrajúcim a stále nepokojným, ale Boh nás vyvádza z našich ľudských istôt a vedie náspúšťou životných skúšok, aby nás priviedol do svojho kráľovstva. Pán Ježiš im vyčíta, že hohľadajú len preto, že sa nasýtili. Nepatrí táto výčitka i nám? Prečo vyhľadávame Pána Ježiša?Azda len preto, aby nás nasýtil časnými vecami?Dnešný človek, hoci vlastní mnoho, má veľké výdobytky a vidíme, že je nespokojný.Dnešný človek túži čímsi sa nasýtiť. Zábava, šport, kultúra, veda.... Toto všetko však nestačí.Prečo? Môžeme to povedať i takto: Nehľadáme Krista, chlieb večného života, ktorý právepreto zostúpil z neba, aby živil a uzdravoval naše duše? Ak ho hľadáme, ak prichádzame zaJežišom k oltáru, a to iba preto, aby sme tu žobrali zas len o hmotný chlieb, zdravie, telesnúspokojnosť pre seba a svoje deti, je to nesprávne.Ťažisko našich námah zostáva ako u ľudí z evanjelia v hmotnej oblasti. Pracujemea lopotíme sa od rána do večera, aby sme čosi získali a vlastnili. Potom sa namáhame, abysme to, čo máme, zložili a poistili. Úzkostlivo dávame pozor na zdravie, aby sme to všetkomohli dlhšie mať a užívať. Súčasne si uvedomujeme, že to, čo sme nadobudli, každým dňomstrácame, lebo sa blížime k smrti a tým rastie aj náš nepokoj a smútok.Aby človek žil spokojne, na to nestačí len pokrm, šaty, pohodlné bývanie. Dôkazom tohoje aj to, že sme sa tu dnes zhromaždili. I keď máme rôzne pohnútky, predsa jedno je isté, že sachceme posilniť. Pretože ak nebudeme ako kresťania túžiť po nasýtení chlebom a vínom –Telom a Krvou Krista, bude to pre nás sklamaním. Veď sa len pozrime okolo seba a pýtajmesa: Prečo toľko bratov a sestier chýba na sv. omši? Odpovedí v podobe výhovoriek by smenašli veľa. Skutočný dôvod je ten, že nie sú lační po Bohu. Mnohí berú Cirkev ako trpené zlo,iní poznajú Cirkev len vtedy, keď ju potrebujú. Vy však prichádzate v pracovný deň, aby stesa posilnili Eucharistiou, a to je dôkaz, že váš život je bohatší. Dnes však prijmime Krista ajza tých, čo ním opovrhujú. Položme teraz na prvé miesto nie starosť o pominuteľné veci, alestarosť o večné veci. Zrieknime sa prílišného strachu o zajtrajšok. To neznamená, žeprestaneme pracovať, plniť si svoje povinnosti v zamestnaní, v škole... To neznamená, že samáme prestať starať o to, čo budeme jesť.Len dajme na prvé miesto Boha a zistíme, že toto len dodá našim povinnostiam vyššiuhodnotu, zmysel a cieľ. Pavol apoštol na túto tému hovorí, že si máme vyzliecť staréhočloveka a obliecť si nového. To znamená, že musíme rozbiť faloš nášho života. Dnes musímežiť kresťanstvo, ktoré svetu niečo dáva, čosi prirodzené, a predsa obohacujúce. Kresťanneopovrhuje životom, rečami, len sa snaží žiť život tak a veci užívať tak, aby mu to slúžilo navečnú spásu. Sme za pokrok, ale taký, ktorý vedie k pravému cieľu.Pozrime na jedno dievča.Je mladé, chce sa páčiť v rámci možností, ktoré jej dáva rodina, v ktorej žije. Vkusne saoblieka. Nepreháňa to. Každý pozorný chlapec si všimne, že je to skromné dievča, ktoré si vieveci vážiť. Spozná v nej dobrú budúcu partnerku a matku pre svoje deti.Iné dievča chce mať všetko. Nielen moderné, ale i nevkusné. Chce vynikať. Chlapci jejdvoria. Ale nechceli by ju za manželku. Prečo? Pretože myslí len na seba. Čo keď príderodina, deti, starosti?Svet čosi stratil. I Cirkev hľadá nové cesty, ktoré sú vlastne už staré. Chce však, aby smenašli zmysel a spojenie s Bohom.Amen.24www.evanjelizacia.eu