Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.Nanebovstúpenie Pána Lk 24,46-53Nanebovstúpenie Pána je naša istotaPrednedávnom v televíznom seriáli o veľkých mestách ukazovali Londýn a najväčšiupoisťovaciu kanceláriu na svete, v ktorej sa dá, vraj všetko poistiť. Jedno však iste nie. Niktonás nepoistí v tom, že po smrti budeme aj bez Boha spasení. Veď pred Bohom sláva, moca bohatstvo je ako poľný kvet, čo vädne, stráca sa, a to všetko je márnosť nad márnosť, akohovorí starozákonný kazateľ. A predsa, v dnešný deň sa nám dostáva uistenia, že keďvytrváme s Kristom až do konca, že on, ktorý odchádza od apoštolov k svojmu Otcovi, idenám pripraviť miesto, aby sme raz aj my vošli do stavu večnej blaženosti, do ktorého savracia on, náš Vykupiteľ a Spasiteľ po splnení svojho poslania tu na zemi.Aj nás dnes oslovuje: „Vy ste toho svedkami“ (Lk 24,48).Čoho sme spolu s apoštolmi svedkami? Čím nás to chce Ježiš poveriť? Zamyslime saa dajme odpoveď.Vieme, že po zmŕtvychvstaní sa Pán Ježiš počas 40 dní zjavoval nielen apoštolom, alei ďalším bratom. Dnes si spomíname na jeho odchod k Otcovi. Opustil svojich apoštolov.Možno si niekto položí aj otázku: Prečo neostal aj naďalej viditeľne s nami? Veď jeho telo užnemohlo zostarnúť, trpieť, ani zomrieť. Keď sa však chystal odísť, povedal apoštolom, že tobude pre nich lepšie, ak odíde. Prečo? Keby žil medzi nami dnes, s kým by sa mohol stretnúťosobne? Aj keby bol stále na cestách, mohol by prísť do všetkých rodín, krajín? Ak áno, takzaiste len raz za života, aj to len na chvíľu.On však zostal v iných podobách medzi nami. A to v takých, že sa s ním môžeme stretnúťkaždý a kedykoľvek. Veď my veríme, že Ježiš je prítomný vo svojom slove, vo sviatostnýchznakoch a hlavne v Eucharistii. Pravdaže i v spoločenstve chorých, ale i tých, čo sa schádzajúv jeho mene.Jeho odchod je pre nás potrebný preto, aby nám ukázal zmysel a hodnotu nášho životanielen od narodenia až po smrť, ale predovšetkým myslí na život večný v Božej blízkosti. Onbol prvým človekom, ktorý to dosiahol. A dostal sa na najčestnejšie miesto, vyjadrené podľanašich ľudských zvykov, ako keby sedel Bohu po pravej strane. Pravdaže, to pre násneznamená žiadny trón. Ani my nebudeme mať nejaké vyhradené miesta bližšie, alebo ďalejod Boha.Vieme predsa i to, že v stave blaženosti neplatí náš pozemský čas. Neplatia tam anipriestorové miery. Byť blízko Boha znamená blízkosť vzťahu. Ak sme v tlačenici, priestorovosú nám najbližšie tí, čo sú okolo nás natlačení. Ale v skutočnosti nám je blízky možno niektona konci zástupu, pretože je to náš priateľ.Nebo nie je miesto, ale stav šťastného stretnutia človeka s Bohom v láske. Ježiš je preto popravici Otca, lebo je rovný Bohu, je Božím Synom, a predsa je taký ako človek. Nik nemoholprísť do neba pred ním a ani teraz nemôže prísť nikto bez neho. Z ľudí len Ježiš preukázaltakú lásku, ktorá bola silnejšia ako smrť, a preto len v spojení s ním sa môžu aj ostatní ľudiadostať do neba. K tomuto zaujatiu miesta Kristom po jeho nanebovstúpení sa viažu aj ďalšieslová nášho Kréda: ... odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych...Veľa je toho, čomu musíme za života uveriť, pretože sa o tom nemôžeme presvedčiť. Razvšak príde deň, keď sa každý sám presvedčí o všetkom. Ježiš vo svojom oslávenom teleodišiel z ľudsky viditeľnej prítomnosti, ale sa vráti, keď sa zavŕši tento svet. Vtedy ho každýuvidí už nie v skrytých podobách, ale zjavne v plnej sláve. Každý bude musieť uznať, že on jePánom vesmíru. Ako sa bude v tej chvíli cítiť človek, ktorý ho neuznával a bol ľahostajný,myslel len na to, aby sa sám mal dobre? A ako ten, čo sa síce modlil, chodieval do kostola, ale62www.evanjelizacia.eu