Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2/3 - Evanjelizacia

Ľubomír Stanček - Všedné dni s Božím slovom 2.zemi a hovorí pozemsky“ ( (Jn 3,31). Myslel tým na Jána Krstiteľa. „Kto prichádza z neba, jenad všetkých svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo“ (Jn 3,31-32).A to je Ježiš.Z toho vieme, že človek môže Krista a jeho slová prijať, ale môže ich aj odmietnuť. Ktoich prijíma, ten sa stáva kresťanom a zároveň prijíma Božie slovo. Tým sa však všetkonekončí. Kresťana čakajú úlohy. Je našou povinnosťou, aby sme toto poznanie Kristasprostredkovali ďalším. V evanjeliu teda odhaľujeme tajomstvo osoby Pána Ježiša, uznávame,že je Božím vyslancom, Spasiteľom sveta, ale i Sudcom všetkých. Všetci sme svedkami. I JánKrstiteľ je len svedok, aj keď ho považujeme za najväčšieho, aký sa narodil zo ženy, pretožeon nám predstavil Pána Ježiša, poodhalil jeho osobu, keď na neho ukázal a povedal: „To jeten...!“ (Jn 1,30).Krstom, ktorý sme prijali, plynie pre nás i povinnosť, aby sme ako Ján Krstiteľ vydávalisvedectvo o Kristovi. To znamená, že nielen naše slová, ale celý náš život majú hovoriťo Kristovi. Pritom kresťan nesmie stavať seba pred Krista. Tak isto ako Ján i kresťan má stáťbokom ako svedok, pretože on je len sprostredkujúcim elementom medzi dvoma stranami.Prosme Boha o svetlo viery, aby sme vydávali dobré svedectvo, ktoré by bolo vieryhodnéa nezakrývali by sme pravdu.Hoci sme krst prijali ako deti a neuvedomovali sme si jeho význam pre náš pozemskýi večný život, predsa v stave, keď sme nadobudli užívanie rozumu a sme si vedomí svojejzodpovednosti, že máme slobodnú vôľu, mali by sme krstnú milosť znásobovať. Pri krsteKrista v rieke Jordán zazneli slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt3,17),. Poznávať Krista je povinnosťou každého pokrsteného. Modlitba – rozhovor s Ježišom,svätá omša – stretnutie s Ježišom, sviatosť – prijímanie Ježiša. Toto všetko je nielen našoupovinnosťou, ale i potrebou, pretože tým si plníme to, čo od nás právom očakáva Boh, alezároveň si získavame potrebné zásluhy, bez ktorých spása nie je možná. Už od prvých dôbkresťanstva sa stúpenci, medzi ktorých patríme aj my, volajú kresťanmi. Máme meno poKristovi, a teda i povinnosť, že po krste máme skutočne vydávať svedectvo o Kristovi.Vo viere sú mnohé veci, ktoré nikdy nebudeme vedieť či poznať úplne, pretože boli bysme Bohom. Mnohé veci prijímame, veríme, a hoci si ich nevieme vysvetliť, cítime, že sa toneprotiví tomu, aby sme ich nemohli prijať. Osobnosť Krista je vrcholom nášho života. Sv.Pavol na túto tému napísal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20).Amen.Piatok – 2. veľkonočný týždeň Jn 6,1-15Čo to znamená nasýtiť sa?Boli ste už niekedy hladní? Zaiste každý pozná tento nepríjemný pocit. Aj keď o hladea hladovaní v pravom slova zmysle nemôžeme hovoriť, pretože máme plné stoly, môžemevšak smelo hovoriť o hlade duchovnom. O hlade, ktorý tiež trápi a je potrebné, aby sme sa ajtohoto duchovného hladu zbavili.Povzbuďme sa na Ježišových slovách a skutkoch, ktoré vykonal.Evanjelium o zázračnom rozmnožení chleba v nás vyvoláva rôzne úvahy. Predovšetkým jeto potvrdenie moci, ktorú mal Pán Ježiš. Po tomto Ježišovom skutku mohli oprávnene zvolať:19www.evanjelizacia.eu