Acta 93.indd - Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné ...

dov sme odstránili časti oplodia, prípadne sme vypreparovalisamotné vajíčka (semená). Objekty sme fixovali vo vývevepre rýchlejšie prestúpenie fixáže pletivami. Zafixovaný materiálsme po vypraní fixáže (24 hod premývanie tečúcou vodou)previedli stúpajúcou etanolovou radou do 70% etanolu.Zafixované objekty sme následne previedli do parafínu s použitímmodifikovanej metodiky Pazourkovej (1986). Zo zaliatychobjektov sme s použitím rotačného mikrotómu firmyLeitz zhotovovali série rezov o hrúbke 5–8 μm. Časť narezanýchobjektov (odbery z roku 2008) sme farbili Heidenhainovýmželezitým hematoxylínom (modifikované podľa Erdelská,1986) a časť (odbery z roku 2009) sme farbili zmesou safranínua Fast green FCF (modifikované podľa Němec, 1962). Preparátysme vyhodnocovali pomocou svetelného mikroskopuOlympus 3X41. Fotografické zábery boli vyhotovené pomocoufotoaparátu Olympus E-520.Vývin samčích a samičích reprodukčných orgánov sme namakroskopickej úrovni sledovali pomocou binokulárnej lupyOlympus SD-STB3.Pre stanovenie vitality peľu sme použili metodiku klíčeniapeľu na agare, ktorú Parfitt a Ganeshan (1989) vyhodnotiliako najvhodnejšiu metódu stanovenia životaschopnosti peľuv rode Prunus. Peľnice sme vypreparovali z kvetov tesne predrozkvitnutím a nechali sme ich voľne vysušiť 24 hodín priizbovej teplote a vysušený peľ sme preosiali cez sitko. Taktoupravený peľ sme skladovali v KOH pri teplote –2 až 2 °C(Lux, Erdleská a kol., 1998). Ako médium sme použili 1%agar s 15% sacharózou (Parfitt, Ganeshan, 1989). Parfitt, Almehdi(1984) tiež použili na klíčenie peľu druhov rodu Prunusmédium s koncentráciou sacharózy 15 %. Pripravené médiumsme naliali do Petriho misiek s priemerom 9 cm (15 mlmédia). Po stuhnutí sme naň peľ rovnomerne vysiali. Petrihomisky s peľom sme vložili do väčších Petriho misiek (s priemerom11 cm), do ktorých sme naliali destilovanú vodu, čímsme vytvorili tzv. vlhkú komôrku, v ktorej sme peľ kultivovalipri konštantnej teplote 25 °C, v tme (Parfitt, Ganeshan,1989). Priemernú klíčivosť sme zistili podľa Lux, Erdleská akol. (1998) vyhodnotením klíčenia 100 peľových zŕn z trochzorných polí v mikroskope. Pozorovania sme uskutočnili v 24hodinových intervaloch počas dvoch dní kultivácie.Priemernú veľkosť peľu sme stanovili na základe merania100 peľových zŕn v troch opakovaniach. Hmotnosť plodovsme stanovovali pomocou elektronických laboratórnych váhKERN 440-45N. Dĺžku čnelky, veľkosť semenníka a veľkosťplodov sme určovali pomocou posuvného meradla.Generatívny reprodukčný potenciál (GRP) sme určili zo vzorca:P/K x 100 %, kde K je počet kvetov a P je počet plodov naoznačenom konáriku.VÝSLEDKY A DISKUSIAZ mikroskopických pozorovaní sme zistili nasledovný priebehvývinu samčích reprodukčných orgánov: dormantné púčikydruhu P. spinosa prezimujú v štádiu skorých mikrosporocytov(obr. 7). Zistili sme, že v tomto štádiu je stena peľnice tvorenáexotéciom, 2–3 podpokožkovými vrstvami a 1 vrstvou buniek,z ktorých sa začínali diferencovať tapetové bunky. Peľnicesú štvorkomôrkové s dvomi peľovými vačkami. Takútostavbu peľnice uvádza pri čeľadi Rosaceae aj Cronquist (1984).Pozorovali sme, že s postupným vývinom mikrosporocytovsa bunky tapeta oddeľujú od stredných vrstiev a jadrá týchtobuniek sa delia, takže bunky tapeta mali približne 5 týždňovod prvého odberu 2–5 jadier (obr. 8). Davis (1966), Jakovlev(1985) uvádzajú v čeľadi Rosaceae 2–8 jadrové bunkytapeta. Zároveň s vývinom tapetových buniek dochádzak osamostatňovaniu buniek mikrosporocytov (obr. 9). Zistilisme, že v roku 2009 prebiehala mikrosporogenéza v obdobíod 13. 3. – do 24. 3., 25.3. sme pozorovali už jednojadrovémikrospóry. V roku 2008 sme jednojadrové mikrospórypozorovali približne v tom istom období (19. 3.). Zistili sme,že bunky tapeta majú ešte v tomto období zachované jadrá.Počas mikorosporogenézy nastávajú aj zmeny v stavbe stenypeľnice. Na konci marca sme pozorovali diferenciáciu buniekendotécia, zatiaľ ešte bez fibróznych zhrubnutín, a bola zachovaná1 stredná vrstva peľnice (obr. 10). Približne o týždeňneskôr sme pozorovali začínajúcu degeneráciu buniek tapeta.V tomto období pokračuje veľkostná a tvarová diferenciáciabuniek endotécia. Pozorovali sme, že endotécium stenypeľnice je na začiatku apríla už úplne vyvinuté (obr. 11) a zreteľnéboli ešte zvyšky tapeta. V tomto období sme v peľovýchkomôrkach pozorovali trikolporátne peľové zrná (obr. 12). Johriet al. (1992) uvádzajú v čeľadi Rosaceae tiež trikolporátnedvojbunkové peľové zrná. Zistili sme, že stavba steny peľnicea základné znaky mikrosporogenézy charakteristické pre P.spinosa sú spoločné aj pre taxón P. × fruticans. U oboch skúmanýchtaxónov sme zaznamenali normálny vývin samčiehogametofytu. Zistili sme, že priemerná dĺžka peľového zrna P.spinosa bola 52,25 μm a priemerná šírka bola 30,17 μm. Pri P.× fruticans sme zistili priemernú dĺžku peľového zrna 51,5 μma priemernú šírku 26 μm. Priemerná klíčivosť peľu P. spinosa naagarovom médiu bola 61,33 % po 24 hodinách a 52,33 % po48 hodinách. Pri P. × fruticans sme zistili priemernú klíčivosťpo 24 hodinách 65,33 % a po 48 hodinách 63,33 %. Peľ P.spinosa začal klíčiť po 85 min po vysiatí na médium a peľ P. ×fruticans po 105 min po vysiatí.Mikroskopickým štúdiom samičích reprodukčných orgánovsme zistili nasledovné: ako u väčšiny zástupcov čeľade Rosaceae,blizna P. spinosa je pokrytá krátkymi papilami a čnelkaje plná. Z našich meraní sme zistili, že priemerná dĺžka čnelkyP. spinosa v období plného kvitnutia je 7,55 mm. Pri P. ×fruticans sme zistili priemernú dĺžku čnelky 10,15 mm. V semenníku,ktorého veľkosť v štádiu plného kvitnutia varírujeu oboch taxónov v rozmedzí 1,5–2 mm, sa vyvíjajú dve anatropnévajíčka. Meristematické základy vajíčok sme zachytiliv odbere zo začiatku marca. Približne o tri týždne neskôrsme zachytili zakladanie prvého integumentu (obr. 13). Zrelévajíčka sú obalené dvomi integumentami a vnútro vajíčkavypĺňa viacvrstvový nucelus. Johri et al. (1992) tiež popisujúv čeľadi Rosaceae anatropné, bitegmické, krasinucelátnevajíčka. Zistili sme, že zárodočný miešok je oválneho tvaru(obr. 14). Davis (1966) uvádza v čeľadi Rosaceae zárodočnýmiešok oválny alebo úzky a veľmi predĺžený. Na mikropylárnompóle sa nachádzajú dve synergidy a oosféra. Davis(1966), Poddubnaja – Arnoldi (1982) a Jakovlev (1985) charakterizujúsynergidy čeľade Rosaceae ako hruškovité, niekedys nitkovitým filiformným aparátom. Približne v strede zárodočnéhomieška bližšie k vajcovému aparátu sa nachádzajú78