Archeologické rozhledy 2006 - Archeologický ústav AV ČR

276âiÏmáfi – Kolníková: Nûmãice – obchodní a industriální …vou symbolikou: pukličkou a oblúkom alebo oblúkom a pukličkou (obr. 7: 16–17), tromipukličkami (obr. 7: 18), cikcakovitou líniou, či dvomi pukličkami a tyčkou. Vysoký početmincí (207) je s koňom orientovaným vľavo (obr. 7: 17–21), pričom prevládajúcou doplnkovousymbolikou umiestnenou nad koňom je oblúk a puklička. Početné varianty vznikliopakovanými opravami a úpravami razidla. Pritom kôň často dostal novú podobu, napr. mázdvojený alebo dopredu ohnutý chvost (obr. 7: 19–20). Pod koňom sa väčšinou vyskytujevolúta, vo vnútri s pukličkou. Tento motív pripomína torques. Na niektorých exemplárochje miesto volúty dvojitý krúžok vo vnútri s pukličkou. Len výnimočne sa na tomto druhumincí (7) vyskytla iná symbolika: torques s pukličkou (obr. 7: 22), hviezda a konská protoma(obr. 7: 26), dvaja štylizovaní jazdci (obr. 7: 27). Jeden druh drobných mincí má zobrazenéhokoňa na obidvoch stranách (obr. 7: 25). V jednom prípade je na averze štylizovanáhlava (?) a na reverze ušaté zviera (osol?; obr. 7: 23). Iný typ na averze s ušatouhlavou a na reverze s dlhonohým koňom je v súbore zastúpený jediným exemplárom(obr. 7: 24). Podľa mincových nálezov z Roseldorfu bol tento druh drobných Ag mincírazený s ďalšími zaujímavými obrazovými motívmi (Dembski 1991, 5–10).Na moravskom území sa Ag mince skupiny Roseldorf/Němčice dosiaľ nevyskytli (nieje však vylúčené, že sú v doterajšej literatúre evidované v rámci mladšej skupiny Stradonice/StaréHradisko/Karlstein), ich vysoký počet v Němčiciach je preto prekvapujúci. V Čecháchvšak boli v minulosti zaznamenané, no tiež len výnimočne (Castelin – Waldhauser1985, 33, obr. 5: 1, 2 = Dřemčice; tu na str. 4 sú považované za najmladšie keltské Ag mince;Koblitz 1918, tab. 36, č. 25 = Horoměřice). Výskyt sa zaznamenal tiež v Hornom Sliezsku(Castelin 1976, 259, č. 33 = Nowa Cerekwia), najnovšie aj na Slovensku (Kolníková2003, 226, obr. 2: 11–19 = Hubina, Podhradie, Selec, Nitrianske Rudno).Datovanie razby drobných Ag mincí skupiny Roseldorf/Němčice sa opiera o výskyt jednéhoz typov (lýra/triskeles) v keltskom hrobe z Palárikova (Slovensko). Na základe spolunájdenýcharcheologických nálezov je datovaný do LT C1 (Polenz 1982, 84, 127, 130–131).Tento typ drobných Ag mincí bol objavený aj v areáli sídliska z obdobia LTC1/C2 (Březinová1999, 68–69; 2005, 1–12) v Nitre (poloha Kasárne pod Zoborom, resp. Martinskývrch, Slovensko). V jednom zo sídliskových objektov (č. 36) tu bola nájdená tetradrachmas lýrovitým znakom, Ag drobná minca typu Athena Alkis a rímske aes grave – liaty librovýas s prorou vpravo, z rokov 335–220 pr. Kr. (Kolníková 1964, 391–408).Predpokladaná doba razby mincí celej prvej skupiny (domáca razba) – koniec LT B2-C1/C2 korešponduje s datovaním náleziska Němčice na základe ostatných archeologickýchnálezov.II. Druhú skupinu keltských („cudzích“) mincí (10) z Němčic reprezentujú dve tetradrachmys lýrovitým znakom – typy jazdec/lýra a lýra/lýra (obr. 8: 1–2), s hmotnosťou 12,108a 10,786 g. Doterajšie nálezy mincí s lýrovitým znakom sa koncentrujú v oblasti juhozápadnéhoSlovenska. Tetradrachma typu „jazdec/lýra“ bola súčasťou vyššie spomenutéhomincového komplexu z laténskeho objektu 36 v Nitre (Kolníková 1964) a dve tetradrachmytypu „lýra/lýra“ sa vyskytli v laténskom hrobe v Bánove na Slovensku (Benadik 1984,100–103). Tieto dve lokality, vzhľadom na archeologické súvislosti, dovoľujú datovať minces lýrovitým znakom do obdobia LT C1 (Kolníková 1993, 252).Do skupiny cudzích keltských mincí patria aj ďalšie exempláre: Ag tetradrachma „s audoleonskýmmonogramom“ (1) z územia dnešného Maďarska (obr. 8: 3), z konca 3. stor. pr. Kr.