Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
bude porazený." Ani po politickej stránke nemuseli mať nadriadené
orgány v tomto období ešte veľa vrások na čele. „ V politickom smýšľaní
k súčasným udalostiam europským sú úplne loyálni a o tomto pomerne
málo píšu. Občas ešte čítať menšie nadávky na HG. Najviac ohľadom
predávania židovských majetkov..." O gardistoch vládla mienka, že by
mali prísť do poľa a „nevyvaľovaťsa doma". Napriek protigardistickému
odporu je zaujímavá správa o údajnom všeobecnom schvaľovaní
domácich protižidovských nariadení. „Páči sa im, že sa robí poriadok
so Židmi a teraz aj s Cigáňmi. Podnet k písaniu im dala reč p. prezidenta
v Holíči, o ktorej píšu priamo v superlatívoch. " 16
O vcelku negatívnom vzťahu väčšiny vojakov k Stalinovmu ZSSR
hovorí aj iný cenný zdroj našich poznatkov — opisy zážitkov a skúseností
z frontu z roku 1942. 17
V prvom, tzv. „víťaznom" období vojny (najmä 1941), boli aj vzťahy
s nemeckými vojakmi relatívne dobré. Postupne, najmä pod dojmom
rastúcich násilností páchaných na okupovanom území, ale aj pod
vplyvom ďalších faktorov, sa zhoršovali. Niektoré úradné hlásenia už
v lete 1942 poukazovali na to, že pribúdalo protinemeckých výrokov,
a to aj pred civilným občianstvom. 18 Týkalo sa to vraj nielen radových
vojakov, ale sčasti aj dôstojníkov. 19 Pochopiteľne, nespokojnosť ešte neprekročila
verbálnu rovinu.
Akúsi rozpoltenosť slovenského vojska pekne vystihol opisom atmosféry
v transporte, ktorým sa aj on presúval prvýkrát na front
v lete 1942, Samo Falťan. Nik z vojakov vo vlaku sa netešil, ale na
druhej strane ani neprotestoval. Časť mlčala, časť rozprávala o partizánskych
bandách, ktoré ohrozujú našich vojakov, o ich zákerných
metódach. Niektorí sa tomu smiali, iní verili. A časť mala o Rusoch
zidealizované predstavy, ktoré jej vštepili ešte ich otcovia - bývalí zajatci
z prvej vojny. „Rusi boli vždy dobrí chlapi" - mienili títo. Ostatné
je vraj všetko nemecká propaganda. 20
Navonok armáda stále spoľahlivo fungovala a bola oporou Tisovho
režimu. Takto to videla zvonka aj Benešova vláda ešte začiatkom roka
1943. Keď napr. 13. februára 1943 exilové MNO uvažovalo o možnostiach
vojenského vystúpenia na Slovensku, došlo k tomuto záveru:
„Väčšina účastníkov porady vyslovila mienku, že získať slovenskú armádu
je ťažká vec, lebo armáda sa stala vecou Tisovho režimu. Starší
105