Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Ú VOD
V roku 2005 uplynulo presne šesťdesiat rokov od ukončenia najstrašnejšej
vojny svetových dejín. Vojna zasiahla aj našu krajinu veľmi
silne a tragicky. Aj keď priamych frontových obetí nebolo zďaleka
toľko, ako v tej prvej, hrôz nebolo o nič menej. Vojnové prežitky a skúsenosti
pôsobili u jej súčasníkov aj v nasledujúcich desaťročiach, výrazne
ovplyvňovali nielen osobný, ale aj politický, spoločenský a verejný
život občanov našej krajiny a spoluformovali tzv. pamäť národa.
Jedným z najvýraznejších prejavov vojny na Slovensku bola účasť
na kľúčovom fronte druhej svetovej vojny — východnom. Možno povedať,
že práve účasť slovenských vojakov v protisovietskej vojne značne
ovplyvňovala už súdobú spoločnosť. Tejto vojny sa totiž Slováci zúčastňovali
od jej počiatku v júni 1941 až do úplného záveru, hoci od
jari 1944 sa už do bojov nezapájali. Odhaduje sa, že počas nasadenia
v ZSSR sa v poľnej armáde vystriedalo takmer 100.000 mužov. Na
približne dva a polmiliónovú krajinu to iste nebolo málo, hoci straty
na životoch tu boli pomerne malé, najmä v porovnaní s ostatnými spojencami,
ako aj vzhľadom na obete počas SNP.
Mnohé aspekty pôsobenia slovenskej frontovej armády sú však doteraz
len málo osvetlené. Množstvo historickej literatúry, ktoré bolo
vyprodukované za polstoročie od zániku prvého slovenského štátu,
okrem toho, že vo väčšine prípadov nesie silnú pečať doby, má ešte
jeden obrovský handicap. Existencia slovenského štátu a vôbec všetky
udalosti odohrávajúce sa v jeho rámci boli videné a hodnotené zväčša
len pod zorným uhlom rezistencie, odbojovej činnosti. Išlo tak o videnie
politické, nie historické. Preto aj desaťročia pretrvávajúci obraz
11