Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

I. KAPITOLA — Obraz slovenského poľného vojska v historiografii minulých desaťročí
potom sovietsky partizán a neskôr politický pracovník Samo Falťan.
Už sám názov publikácie - Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom
sväze, nevraviac o roku vydania, dáva tušiť, akým smerom sa
uberá. Slovenskú armádu tu neskúma ako celok, ale vyhľadáva len
tie zmienky v archívnych dokumentoch, resp. publikovanej literatúre,
ktoré poukazujú na nízku bojovú morálku vojska a jeho protivojnový
odpor, najmä zbehnutia, či už skutočné alebo domnelé. 20
Nasledujúci rok, 1958, bola v časopise Historie a vojenství publikovaná
stať vedeckej pracovníčky Historického ústavu Akadémie vied
ZSSR Kataríny Šamko Účasť Čechov a Slovákov v partizánskych
bojoch na Kryme počas Veľkej vlasteneckej vojny Sovietskeho zväzu.
Podľa vtedajších poznatkov rozvíjajúcej sa sovietskej vedy, z dvoch
divízií „násilne zmobilizovaných Slovákov" utiekol „väčší počet ... do
lesov a hôr". 21
Neprehliadnuteľnou publikáciou syntetického charakteru z tohto
obdobia je práca Za svobodu Československa z roku 1959, dielo striktne
českého kolektívu autorov. Len ťažko možno túto prácu hodnotiť
inak ako prejav českého nacionalizmu zafarbeného momentálne na
červeno, hoci v období pohonu na slovenských buržoáznych nacionalistov
je to sčasti pochopiteľné. Z textu čitateľ nadobúda dojem, akoby
Slováci v zahraničnom odboji ani nejestvovali. Ak sa nejaké zmienky
o slovenských vojakoch v odboji objavili (z takmer 500-stranového textu
netvoria ani štyri strany), sú skreslené. Tak napr. sa dozvedáme, že
už v roku 1941 slovenskí mládenci hromadne odchádzali do hôr, aby
sa tak vyhli vojne proti ZSSR. 22
Tému odbojovej činnosti slovenských vojakov v ZSSR nemohla nespomenúť
ani prvá syntéza dejín partizánskeho hnutia v Československu.
Na rozvoj ozbrojeného hnutia slovenského ľudu mal totiž údajne
veľký vplyv „rozklad jednotek slovenské tisovské armády od konce
roku 1942". Prechody mali pochopiteľne masový charakter. 23
Objektívnemu zhodnoteniu tejto dejinnej kapitoly nepridali ani
spomienky sovietskych a čs. účastníkov odboja z konca 50. rokov,
ktoré boli svojho času vyzdvihované ako literatúra, ktorej zásadná
prednosť tkvie v tom, že je písaná z „z třídních pozic proletariátu", na
rozdiel od publikácií spred roka 1948, písaných „z buržoázních a maloburžoázních
pozic, s tendencií glorifikovat buržoázní odboj. " 24 Tak
25