Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

II. KAPITOLA — Nasadenie a podmienky činnosti Zaisťovacej divízie v ZSSR
November 1942 sa však vyznačoval nielen veľkými stratami, ale
i organizačnými zmenami a celkovými presunmi. Vojenský veliteľ
Ukrajiny gen. Kitzinger vtedy nariadil zmenu úloh i rozmiestnenia
Zaisťovacej divízie. Hlavným cieľom uskutočňovaných zmien malo byť
posilnenie ofenzívneho postupu voči partizánskym jednotkám, ktoré
v čoraz väčšej miere pôsobili severne od trate Brest - Gomeľ a svojimi
častými deštrukciami túto dôležitú tepnu vážne ohrozovali. 30
Demonštráciou sily partizánstva boli predovšetkým akcie pri Ptiči,
Lojeve, najmä však prepad veliteľstva divízie v Chojnikách počas
pohrebu padlých od Lojeva 15. novembra. Bola to skutočná demonštrácia
sily — nechýbalo mnoho a padnúť mohol aj sám Pilfousek. 31
Zimnej akcie proti „banditom" sa teda mala zúčastňovať i podstatná
časť slovenskej divízie. Slováci sa však do bojových kontaktov s partizánmi
dostávali nielen pri vyčisťovacích akciách, ale aj pri zabezpečovaní
komunikácií či plnení prieskumných úloh. 32 Z dôležitejších bojov,
ktorých boli slovenskí vojaci v zimnom období priamymi účastníkmi,
hodno spomenúť boj pri Salizovke či obci Rubeš na prelome rokov. Úlohy
divízie sa však nezmenili ani v nasledujúcich týždňoch.
Dôležitým medzníkom v živote divízie boli aj decembrové udalosti
roku 1942. Dôsledkom nevydareného pokusu stot. Jána Nálepku
o prevedenie časti 101. pluku k partizánom neboli len zostrené bezpečnostné
opatrenia zo strany Nemcov a presun divízie do inej lokality,
ale značná strata dôvery Nemcov k divízii ako takej. Od tohto obdobia
napr. už Slovákom nezverili stráženie najdôležitejších objektov — železničných
tratí, ale len menej dôležitých, pričom ich zväčša začali
sústreďovať do menších miest a obcí.
Ďalším zlomom v živote divízie bola dezercia troch dôstojníkov 101.
p. pl. na čele so známym stotníkom (kapitánom) Nálepkom 15. mája
1943. Tento krok otriasol morálkou mužstva, aj keď sa to snáď neprejavilo
okamžite a rukolapne.
Vzhľadom na klesajúcu bojovú morálku mužstva i dôstojníckeho
zboru, naštrbenú viacerými faktormi, rozhodlo sa MNO, ako aj velenie
divízie, pre navonok tvrdý krok — vyhlásenie stanného práva, a to
k 10. júnu 1943. Stanné právo sa týkalo zločinu zbehnutia k nepriateľovi
a zločinu vojenskej zrady. 33 Každý dezertér mal byť podľa tohto
69