Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

II. KAPITOLA — Nasadenie a podmienky činnosti Zaisťovacej divízie v ZSSR
u Slovákov nacionálne uvedomenie a z nemeckých posluhovačov spraviť
bojovníkov proti fašizmu." K uskutočneniu tejto úlohy mali pristúpiť
všetky oddiely brigády. 113
Preukazovanie „láskavej tváre" malo silný propagandistický účinok.
Takto sa ukázali Slovákom ako priatelia a zároveň im ukázali,
že medzi nimi a Nemcami či Maďarmi striktne diferencujú. Dva príklady:
Saburovovi partizáni sa vo februári 1943 stretli s asi dvadsiatimi
príslušníkmi 101. pluku v obci Loknica. Na základe predošlej
dohody im odovzdali dobytok. Prípad spomína aj Saburov. Bol to vraj
dojímavý obraz: na jednej strany rieky partizáni, na strane druhej asi
dvadsať slovenských vojakov. Jedni sa brodili z jednej strany rieky,
druhí z druhej, aby sa stretli na kúsku zeme obklopenom vodou. Zvítanie
vraj bolo radostné. 114
Ústretovým postojom zároveň partizáni názorne ukazovali, že Slovákom
nebude z ich strany hroziť smrť. Táto mienka bola totiž v divízii
ešte aj v prvých mesiacoch roku 1943 všeobecne rozšírená. Vlastne
až do utvorenia Nálepkovho oddielu, no u mnohých aj potom. 115
Účinnou metódou partizánskej kontrapropagandy bol postup, že zajatých
vojakov chytili, vypočuli, odzbrojili, no nezabili a poslali nazad
k jednotke. Občas ešte aj s dodatočným pohostením. Títo vojaci potom
v jednotke búrali rozšírené presvedčenie o likvidácii zajatcov. Takýto
prístup mal za následok, že niektorí si hovorili: „Partizáni - naši
bratia. Nedotýkajú sa nás, ani my nebudeme ich." 116 Aj takto rástli
antinacistické nálady vo vojsku.
Pekný príklad uvádza aj Štefan Chovanec, sám neskorší partizán.
Na prelome rokov 1942/1943 sa dostal do obce Dominky 117 , kde sa zdržiavali
partizáni. V spomienkach píše: „Netušil som, že to bol pre mňa
osudný krok... Šťastná náhoda ma dohnala priamo do rúk partizánskej
rozviedky a tá ma priviedla k veliteľovi." V osobnom rozhovore mu
spomenul, že naši vojaci sú na tom so stravou biedne. Výsledok? „Ani
som sa nespamätal a už som viezol na saniach zásoby našim vojakom
do Mednej Rudni."Veliteľ Taratuta im poslal zaklatú sviňu. Iste,
v tej chvíli pre vojaka nebolo podstatné, odkiaľ sviňa pochádza - iste
ju zrekvirovali nešťastnému dedinskému sedliakovi... „Natešený som
viezol našim chlapcom dar od partizánov. V prvú chvíľu nevedeli prísť
ani k slovu od radosti. Veru, nebyť partizánov, sotva by sme boli ve-
87