Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
(nástupné ročníky 1940 a 1941) bez výmeny. Títo sa dívali so závisťou
a hnevom na tých, ktorí boli v poli len krátko, alebo vôbec. 127
Prvými zbehmi posledného mesiaca nasadenia v Bielorusku — októbra,
boli hneď druhý deň mesiaca J. Kučera a J. Šalapa. Aj v ich
prípade bola podľa všetkého primárnym dôvodom úteku hrozba z vyšetrovania
a zatknutia na základe predchádzajúcich stykov s partizánmi.
128
Vzápätí 3. októbra utiekol z posádky Minsk Bohuš Smešný. Na rozlúčku
zanechal tento list:
Milí kamaráti,
iste budete prekvapení, keď otvoríte oči a zbadáte, že som není
doma.
Odišiel som, lebo môj život nemá ceny.
A tak aspoň najdem to, čo mi je aj tak súdené.
Ďakujem Vám za Vaše doterajšie kamarátske chovanie. Odpusťte,
že som si privlastnil niektoré Vaše veci (granáty), ale nemohol som
ináč.
Pozdravujem všetkých kamarátov a sdeľujem im, že moja cesta
i keď neni najlepšia, ani najhoršia nie je.
Čo robím, robím z vlastnej iniciatívy, teda, za mňa nikto nech nie
je zodpovedný.
Chlapci, život je boj a kto je zbabelec, neni hodný žiť v slobodnej
vlasti.
Prajem Vám všetkým šťastlivú cestu domov a splnenie všetkých Vašich
žiadostí a snov.
Nech žijú Slaviani, Nech žijú ľudia naši. (podč. v orig. - M. L.)
Všetci sme Slaviani,
Tam od sňažnej Tatry,
Rus, Poliak, Srb a Čech,
To sú naši bratri!
Váš B. Smešný v. r. 129
O svojich pohnútkach neskôr napísal: „Pochopil som celú hĺbkupríkoria
a utrpenie sovietskych ľudí za hitlerovskej okupácie. Na vlastné
oči som videl v 1942 Chelm s hroznými masovými hrobmi. Zaviedol
ma k nim poľský poručík, ktorý pracoval v ilegalite. Vyzeral ako letisko
170