Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
VI. KAPITOLA - Klasifikácia zbehnutí<br />
Fero, Pepich, Vysoký, Vranský, Ložek, Berec, Vavro, Držík, Krovina,<br />
Chovanec), čo tvorí necelých 7% z celkového počtu preverovaných.<br />
Nemožno však obísť ani veľkú skupinu vojakov, ktorých možno na<br />
základe hlásení označiť ako prinajmenšom osobne pokrivených. Zväčša<br />
šlo o ľudí veľmi zlej povesti, pochybného morálneho profilu — notorických<br />
zlodejov, podvodníkov, tulákov, zaháľačov. Napočítaných ich<br />
bolo 34, čo predstavuje asi 14%.<br />
Aký záver z toho celého plynie?<br />
Ak pripočítame istú skupinu tých, ktorí pred vojenčinou inklinovali<br />
k HSĽS, je zrejmé, že názory a zmýšľanie vojakov vyformovali<br />
vo veľkej väčšine až práve skúsenosti získané v <strong>ZSSR</strong>. Bez ohľadu na<br />
politické postoje pred nastúpením na front.<br />
Aj z celkového počtu „komunistov" však vidno, že boli oproti ostatnému<br />
počtu zbehov vo výraznej menšine. Ani nie každý desiaty<br />
zbeh bol pred nastúpením na vojnu označený za komunistu či sympatizanta<br />
tejto idey! I keď berieme do úvahy nízky vek účastníkov, ktorý<br />
bránil politicky sa výraznejšie profilovať, aj sami bývalí zbehovia sa<br />
jednomyseľne zhodujú v tom, že v útekoch nebolo žiadne politikum<br />
(v zmysle pro-komunistickej orientácie). 20<br />
6.2. Klasifikácia príčin dezercií<br />
Nemožno povedať, že táto práca by bola prvou, ktorá skúma pohnútky<br />
k dezercii slovenských vojakov. O tieto (pominúc úradné vyšetrovania<br />
z obdobia vojny) sa zaujímali autori hneď po roku 1945. Vôbec<br />
prvým bol už spomínaný Samo Falťan. Ten si zostavil ešte v roku<br />
1946 akúsi minianketu, ktorú potom rozosielal bývalým bieloruským<br />
partizánom. 21 Jedna z otázok napr. znela: „Čo ťa viedlo k tomu, že si<br />
išiel do <strong>ZSSR</strong>?" (Myslí sa dezertoval - pozn. M. L.).<br />
Úroveň protivojnového odporu či antinacistického zmýšľania závisela<br />
od mnohých vonkajších i vnútorných činiteľov. Niektoré pretrvávali<br />
počas celej vojny, iné sa rozvinuli na určitom stupni vývoja.<br />
Proces uvedomovania, narastania antivojnového odporu, ktorý ústil<br />
do antinacistického presvedčenia, nebol priamočiary a ani totálny.<br />
Z vnútorných činiteľov závisel napr. od sociálneho pôvodu, rodinnej<br />
výchovy, vlastných skúseností, funkčného zaradenia a pod. Z vonkajších<br />
faktorov to boli najmä tieto:<br />
209
Change language