Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
Ako sa vôbec najväčšia dezercia v dejinách slovenskej poľnej armády
zrodila?
Hlavným organizátorom prechodu bol podľa zhodných povojnových
svedectiev slob. ašpirant Ján Mikula od Trenčína,
povolaním bankový úradník, od roku
1941 príslušník ilegálnej KSS. 45
5. rota, pôvodne trenčianskeho pešieho pluku
2, teraz 101. pešieho pluku, v ktorej slúžil,
bola vyložená vo Vasilkove. Odtiaľ sa peši presunula
do Kyjeva. Tu 18. mája slovenské jednotky
vymenili Maďari a odsunuli ich na iné
úseky. Veliteľom roty bol npor. Andrej Štefek,
známy svojou prílišnou horlivosťou k nemeckým
požiadavkám a tvrdosťou voči vlastným
vojakom. (Kvôli protestom príslušníkov roty
neskôr Štefeka vymenil npor. Pavel Cellár.) 46
„Tento (myslí sa Štefek -pozn. M. L.) nás naháňal
po horách, po akciách na partizánov až do 3. júna 1942, kedy
sme dosiahli miesto určenia t.j. Jeľsk, kde sme ostali vo funkcii tej istej,
ochraňovať cesty na neurčito", píše Mikula.
V tomto kraji už krátko po príchode mohli vojaci čo-to zachytiť
o partizánoch, ktorí práve v lete 1942 rozbiehali svoju deštrukčnú
činnosť. S rastom týchto aktivít Nemci museli zhusťovať stráže, doplňovať
posilami a opevňovať každý, čo i menej dôležitý objekt, súc
vystavení častým prepadom. Príslušníkov 101. pluku onedlho znova
stiahli z týchto úsekov a premiestnili severnejšie, na horšie úseky
Bielej Rusi, kde však činnosť partizánov bola ešte pestrejšia, ako to
mohli sami Slováci pri presune vidieť. Kde-tu vyhodený vojenský vlak,
rozbité vagóny, mosty a pod. Celý 101. pluk bol 18. júla premiestnený
do Kopceviči, neďaleko Kalinkoviči. Mal ochraňovať železnicu v smere
Žitkoviči — Gomeľ. Príslušníci 5. roty boli v úseku pri Brineve, kde
bolo sídlo roty, ako aj pri Staruškách, kde stavali stráže.
Uvedený úsek sa nachádzal uprostred hustých tmavých lesov a len
kde-tu pri trati niekoľko kilometrov od trate boli menšie osady či dedinky.
Z civilov prichádzali Slováci najprv do styku len so železničiarmi,
no neskôr sa odvážili aj do odľahlých dedín.
113