Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

V. KAPITOLA - Pády do zajatia
nebolo vôbec poučené, ako sa chovať v prípade prepadu a nebolo muža,
hoci tu boli aj rotníci, ktorý by sa ujal vedenia. " 36
Druhá úradná správa, písaná veliteľom pluku pplk. Alojzom Králikom,
spomínala nákladné auto s pätnástimi vojakmi vyslané na
služobnú cestu. „Na jednom mieste hradskej bolo položených nápadne
niekoľko kopiek trávy a haluzí. Mysliac, že je tu maskovaná mína,
vodič zastavil. V tom okamžiku bolo auto prepadnuté paľbou. Nakoľko
posádka auta nemala pušky pohotové, nemohli ihneď paľbu opätovať."
37
Aj tu šlo o podobný scenár, aký sa opakoval už viackrát predtým.
Dvaja-traja jednotlivci so sklonom k dobrodružstvu, bez vedomia
zvyšku spolubojovníkov, zorganizovali po predchádzajúcej dohode
s partizánmi prechod. Tentokrát mal však tragické následky pre celú
skupinu. Hlavnými aktérmi boli v tomto prípade čatník Karol Žigray
a slob. Ján Pavlík. Pavlík bol pravdepodobne šoférom nákladného
auta, Žigray zbrojárom. Napred sa dohovorili s partizánmi, že utečú
— za týmto účelom šli inou cestou, ako bolo pôvodne určené. Miesto,
kde sa mal „prepad" konať, bolo označené vetvičkami borovíc. Tu šofér
ostal stáť a pod zámienkou, že skontroluje, či v priestore nie sú
míny, vyšiel von. Partizáni už čakali, takže divadlo sa mohlo začať.
Zalomil rukami: „ Jáj, však sme obkľúčení! Pozrite sa, partizáni! Sme
zajatí!", zatiaľ partizáni auto obkľúčili. Žigray, ktorý mal na starosti
guľomet, ho predtým znefunkčnil vytiahnutím úderníka, takže osádka
sa nemohla brániť. 38 Z pätnástich členov osádky sa len jedinému
podarilo ujsť (jeho meno nepoznáme). Ostatných partizáni zajali, auto
potom zatiahli bokom a po vyložení materiálu — proviantu a zimnej
bielizne - zapálili. Slovákom povedali: „Terazpôjdete za naším veliteľom,
ktorí budete chcieť ostať, ostanete, ktorí budete chcieť ísť domov,
pôjdete domov."Okrem dvoch bojachtivých však ani jeden vojak nemal
chuť utekať do neznáma. Tým skôr, že sa nádejali na skorý odchod
domov, čo by im situáciu len skomplikovalo. Partizánsky veliteľ ich
naoko srdečne vítal a pripojil aj „bojovú" reč. Keď sa na jej konci pýtal,
ktorí z vojakov chcú u partizánov ostať, vysvitlo, že okrem oných
dvoch žiaden. „My tu nechceme ostať, my máme ísť domov, už dovolenky
máme vypísané!", oznámili údajne vojaci. Po tejto odpovedi sa
priateľský postoj veliteľa zmenil: „Znajete što plennik? Tak davaj job
199