Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
medzi slovenskými vojakmi za prechod. Aspoň tak to nasvedčovalo
úradné vyšetrovanie. „Ruský zajatec Eliaš Nikolajevič Kuskov a čtk.
v z. Ondrej Gombala po príchode do novej oblasti v Minsku sa dohovorili,
že spoločnými silami budú agitovať za prechod." Útek sa mal
uskutočniť 13. 7. 1943. 66
Po vojne spísali piati členovia tejto skupiny vyhlásenie o činnosti
„ilegálnej odbojovej skupiny príslušníkov zbrojného a muničného parku
pri ZD" 67 , pričom osvetlili viacero skutočností, ktoré sa možno vtedajším
vyšetrovaním ani nezistilo. Kuskov bol bývalý poručík Červenej
armády, rodák z Leningradu. Od začiatku roka 1942 pracoval ako
vojnový zajatec v muničnom parku divízie, kde dostal nielen uniformu
a kompletnú výstroj vojaka slovenskej armády, ale aj osobnú legitimáciu,
ktorá mu zaručovala takmer úplnú osobnú ochranu. Onedlho
nadviazal spojenie s partizánskymi skupinami v okolí Žitomíra, ktorým
za pomoci niektorých vojakov dodával strelivo a výbušniny. Spolupráca
sa rozbehla ešte viac, keď sa do nej koncom roka 1942 zapojil
čat. Gombala, ktorý umožnil „podstatne zvýšiť dodávky pre partizánsku
skupinu". V júni bol Divízny zbrojný park premiestnený z oblasti
Žitomíra do predmestia Minska, aj tu však dodávky munície pre iné
skupiny partizánov pokračovali. 12. júla však jeden zo spoluvojakov
ilegálnu činnosť oznámil, následkom čoho viacerých príslušníkov skupiny
zatkli a vyšetrovali. To bol signál aj pre viacerých z priamych
aktérov, aby utekali, kým je ešte čas vyhnúť sa stíhaniu. 14. júla tak
spravili Š. Pätoprstý, J. Cimra, Ľ. Korček a Ľ. Rumanovský. 68
Nie všetci zo zapojených však mali záujem utekať, ako to vysvitlo
už pri vyšetrovaní. 69
Okrem úteku pred trestom za spoluprácu so sovietskym odbojom
sa možno odôvodnene domnievať, že v niektorých prípadoch mali dezercie
aj kriminálne pozadie, konečne, v žiadnej armáde to nie je výnimočný
jav. Svedčí o tom aj prípad z nasledujúceho dňa, keď zbehli
dvaja príslušníci KPÚV od 102. pluku — Imrich Pecha a Ján Vaško. 70
Ďalším kolektívnym útekom bol prípad piatich príslušníkov delostreleckého
pluku zo 17. júla, ktorí ušli z posádky v Slucku.
Mesiac júl uzavreli dve dvojice (R. Adamička, O. Pastorek) a
A. Voška s V. Bachratým. Vít Bachratý bol na fronte dvakrát: prvýkrát
v Rýchlej divízii, s ktorou sa dostal až na Kaukaz, o pár mesiacov
155