Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
pplk. Lokšíkom a spomenutým veliteľom SPO pplk. Kmicikiewiczom,
ktorý praktizoval priateľstvo s partizánmi. 26 Takto sa v rámci divízie
stretli dve protichodné a vnútorne nezmieriteľné koncepcie: väčšina
dôstojníckeho zboru vyznávala politiku vzájomného neútočenia.
Túto vyjadrovalo heslo veliteľa 5. roty 101. pluku npor. Pavla Čellára:
„Chráňme si svoje životy a transporty nech si chránia Nemci!" Istá,
hoci menšia, ale svojím vplyvom nie zanedbateľná časť zboru, naopak,
vyznávala koncepciu nekompromisného protipartizánskeho boja. Pokiaľ
bol veliteľom divízie umiernený plk. Kuna, tento činnosť veliteľov
typu Kmicikiewicza plne toleroval. 27
Obvinenia z brutality Lokšíka a jeho podriadených po malodušských
udalostiach mali za následok dlhodobý spor „radikálneho" a
„umierneného" krídla najvyšších predstaviteľov divízie, ktorý sa vyriešil
ustanovením plk. Pilfouska za veliteľa divízie v auguste 1942
a následným núteným odchodom veliteľa SPO Kmicikiewicza. Dosadenie
Pilfouska sa udialo fakticky obídením gen. Čatloša, len na základe
dohody Tuku s Nemcami. Germanofil Pilfousek takto vztiahol
svoju ochrannú ruku nad nižších veliteľov, ktorí presadzovali tvrdý
postup voči odboju. Týmto však nebola intenzita a množstvo partizánskych
deštrukcií potlačená, práve naopak, rástla a onedlho bola ešte
posilnená príchodom nových partizánskych organizátorov. 28
Akcie „naoko" skončili a aj SPO pod velením pplk. Jána Veselého
začal byť nasadzovaný do protipartizánskych bojov. Tak napr. už 10.
septembra sa mohol v hlásení na MNO veliteľ divízie o SPO vysloviť
pochvalne, opisujúc jednu z jeho akcií slovami: „Vyslaný celý SPO na
zničenie záškodníckeho táboru severne Chojníky. Záškodníci prenasledovaní
paľbou a podľa krvavých stôp mali viacerých ranených. Láger
bol dobytý a potom zapálený. " 29 Akcie boli koordinované s nemeckými
policajnými jednotkami. Ak do začiatku novembra boli straty na životoch
v divízii pomerne zanedbateľné, prelomom sa stal november. Tu
spomeniem aspoň prestrelku pri osade Mlynok (neďaleko obce Ptič),
pri ktorej hneď 3. novembra padlo 22 slovenských príslušníkov. O päť
dní neskôr partizáni prepadli kolónu SPO pri Lojeve, kde novopríchodzie
jednotky gen. Kovpaka z Brjanských lesov zmasakrovali 25 našich
vojakov.
68