Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
80
81
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
KLIMENT, K., CH.: Slovenská armáda 1939 - 1945. Plzeň 1996, s. 138-139.
TEJCHMAN, M.: Ve službách "Třetí říše". (Slovanští vojáci v německých uniformách
za 2. světové války). Slovanské historické studie XIX/1993, s. 171.
Zoltán Katreba jeho informácie v recenzii knihy nazval „substrátom faktografických
omylov, poloprávd a fikcií". Pozri Vojenská história, roč. 7, č. 1, 2003, s. 128.
Tak napr. vyše 2 000 slovenských príslušníkov 1. pešej divízie 30. 10. 1943 pri
Kachovke „prešlo" na sovietsku stranu (s. 150, 202, 227, 234, 239), a to dokonca za
spevu piesní, pričom „ich tváre horeli radosťou" (s. 175), por. Mravec svoju čatu na
Kaukaze „previedol" k Červenej armáde, ba údajná hromadná dezercia 45 vojakov
sa mala odohrať aj u Divízneho zbrojného parku, o čom však slovenské armádne
dokumenty nič nevedia, ba utekalo aj neidentifikovateľných 37 cyklistov (s. 176).
RICHTER, K.: Přes krvavé řeky. Čs. východní odboj bez cenzury a legend. Praha
2003.
Čitateľovi sa podsúva predstava o absolútnej nespoľahlivosti oboch frontových divízií
na základe nemeckého hlásenia z jesene 1943. Ako dôkaz nespoľahlivosti sa
aj tu uvádza „dezercia" 2 700 Slovákov pri Melitopole. VAŠKO, V.: Neumlčená.
(Kronika katolícké církve v Československu po druhé sv. válce). Praha 1990, s. 77.
ĎURICA, M., S.: Slovenská republika 1939 - 1945. Bratislava 1999, s. 36.
ĎURICA, M., S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava 1996, s. 168.
Najvýraznejším prejavom tohto úpadku bol vraj prechod 2.000 Slovákov 30. 10.
1943. Avšak vôbec nespomína druhú, Zaisťovaciu divíziu. VNUK, F.: Neuveriteľné
sprisahanie. Trenčín 1993, s. 34. Tu už Vnuk nepokladá akciu pri Melitopoli za
prechod, ale za púhe zajatie.
VNUK, F.: Rebelanti a suplikanti. Lakewood 1989, s. 62.
VNUK, F.: Kritický a odpatetizovaný pohľad na SNP. In: Dies ater. (Zost. kol.).
Bratislava 1994, s. 16. Posun vo Vnukovej interpretácii badať aj pokiaľ ide o udalosti
pri Kachovke. V starších dielach (Rebelanti a suplikanti, s. 62) píše totiž ešte
o ich „prechode", v novších však už hovorí o páde do zajatia (Dies ater, s. 16).
MIKUŠ, A. J.: Slovensko v dráme Európy. Martin 2002, s. 145.
V prvom rade ho prekvapujú nepresnosti niektorých historikov, ktorí vraj podľa
zidealizovaných ruských prameňov uvádzajú, že Slováci dezertovali v počte 2 700
vojakov pri Melitopole. Toto tvrdenie označuje za „nezmysly". PAŠKA, L.: Pozor,
míny! Liptovský Mikuláš 2003, s. 42.
Tamže.
Rovnako udalosti 30. októbra pri Kachovke nehodnotí ako „dezerciu", ale realisticky
ako zajatie. Kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava 1997, s. 205.
56