Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
III. KAPITOLA - <strong>Dezercie</strong> v roku 1942<br />
nych vojsk. Už v priebehu roka 1942 intenzita partizánskej činnosti<br />
na území severnej Ukrajiny a Bieloruska prudko stúpala. Nemci nielenže<br />
nezvládli kontrolu obsadených oblastí, nezískali si na svoju stranu<br />
miestne občianstvo, ba nedokázali si zabezpečiť ani jednoduchú<br />
prepravu transportov na front. V každodennej praxi sami zreteľne<br />
pociťovali aktivity „záškodníkov", voči ktorým sa nedal nájsť účinný<br />
protiliek.<br />
Práve prítomnosť partizánskych jednotiek a ich rozmiestnenie boli<br />
jedným zo stimulov, ktoré vplývali na vznik a rast odbojových aktivít<br />
príslušníkov slovenskej divízie. Blízkosť silných partizánskych<br />
oddielov bola akoby výzvou, alternatívou k pôsobeniu nespokojencov<br />
v slovenskej armáde. Tým skôr, že divízia sa ocitla v oblasti, kde bolo<br />
partizánske hnutie najsilnejšie vôbec!<br />
S enormným vzrastom partizánskeho hnutia súvisela ďalšia skutočnosť,<br />
ktorá sa začínala v psychike vojaka prejavovať - vedomie, či<br />
aspoň predtucha prehranej vojny.<br />
Ruka v ruke s vzrastom organizovaného partizánskeho hnutia sa<br />
množili prípady jeho krutého potláčania okupačnými jednotkami, najmä<br />
bezpečnostnými. Nešlo len o časté prípady verejných popráv s cieľom<br />
dosiahnuť odstrašujúci účinok, ale aj o mnohé prípady masových<br />
represálií v podobe vypaľovania celých tzv. partizánskych obcí, neraz<br />
spojených so strieľaním (časti) ich obyvateľstva. Takéto postupy nemeckej<br />
strany vyvolávali v slovenskom vojakovi pocity odporu, zhnusenia<br />
a v prípade spoluúčasti na zločinoch iste aj zlé svedomie.<br />
Nebude neodôvodnenou ani domnienka, hoci v publikovanej literatúre<br />
ju explicitne nevyslovil nik, že v rozhodnutí dezertovať pôsobilo<br />
aj vlastné znechutenie, odpor k priamej či nepriamej spoluúčasti na<br />
zločinoch, ktoré páchali aj niektoré slovenské jednotky či jednotlivci. 23<br />
Represálie na civilnom obyvateľstve, ktoré si odnášalo najťažšie údery<br />
okupačnej moci, rozhodne neboli cieľom, ktorý by mohol nadchnúť<br />
vojaka.<br />
Iste nie bezvýznamné boli aj celkové operačné podmienky. Zaisťovacia<br />
divízia nebola frontovou divíziou, kde bol nepriateľ jasne viditeľný<br />
a bola veľká šanca prekonať ho, vytlačiť. V bieloruských lesoch<br />
nebolo koho vytláčať, a ak áno, neviditeľný nepriateľ sa veľmi rýchlo<br />
objavil znova. Organizovali sa síce „akcie", no partizánov takmer nik-<br />
107
Change language