Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

I. KAPITOLA — Obraz slovenského poľného vojska v historiografii minulých desaťročí
70
71
72
73
74
75
76
77
78
79
In: Slovensko a druhá svetová vojna. (Zost. F. Cséfalvay-M. Púčik). Bratislava
2000, s. 187.
„Oficiálne uvádzané straty pri Lipovci boli 75 mŕtvych, v skutočnosti ich však bolo
61. Chýbajúcich ďalších 14 mužov pod vedením Antona Hirnera prešlo k Červenej
armáde. Bol to vôbec prvý prechod na sovietsku stranu. Ním sa začala celá séria,
ktorá nakoniec vyústila do stiahnutia slovenských vojsk z operačného nasadenia
v ZSSR." ŠIMUNIČ, P.: Slovensko v druhej svetovej vojne — vojenské predpoklady
SNP. In: SNP 1944. Vstup Slovenska do demokratickej Európy, s. 116. Vyústením
sa pochopiteľne myslí „dezercia 2 731 vojakov pri Melitopole 30. 10. 1943". Tamže.
POLÁK, M.: Frontové divadlá slovenskej armády /1943/. Bratislava 1998, s. 15-
16. Avšak ani Rýchla divízia z jeho podania nevyšla lepšie. Rozklad tejto sa prejavil,
keď došlo „k hromadnému prechodu 2 731 vojakov a dôstojníkov 1. pešej divízie
na stranu Červenej armády" v októbri 1943.
FREMAL, K.: Kapitoly z dejín protifašistického odboja na Slovensku v rokoch
1938 - 1945. Banská Bystrica 2000, s. 108.
Tak napr. podľa bývalého účastníka SNP slovenskí vojaci „takmer unisono odmietali
bojovať proti slovanským bratom a odsudzovali takto vnútenú vojnu. Pomáhali
ubiedenému domácemu obyvateľstvu, nadväzovali kontakty s partizánmi a zásobovali
aj ich. Až napokon jednotlivo i v celých bojových skupinách prebiehali na
druhú stranu." BABNIČ, V.: Vo veľkej vojne malá vojna. Bratislava 2004, s. 12.
Kol.: Kronika druhej svetovej vojny. Bratislava 2000, s. 217. Jurech chcel vraj previesť
divíziu na sovietsku stranu, avšak „podobný spôsob prechodu sa podarilo
uskutočniť až v októbri 1943 pri Melitopole." Ďalších asi 200 vojakov prešlo k partizánskym
skupinám na Kryme a Odese.
Kronika Slovenska II. (Zost. D. Kováč a kol.). Bratislava 1999, s. 264.
KOVÁČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha 1998, s. 225.
Pozri napr. publikáciu kolektívu autorov Zabudnutí velitelia (Banská Bystrica,
nedatované). Činnosť jednotlivých vojenských osôb v protisovietskej vojne je tu
skresaná na minimum a mnohé dôležité fakty (napr. vysoké nemecké vyznamenania
z bojov proti ZSSR) autori biografií nespomínajú vôbec.
ŠOLC, J.: Za frontou na východě. Cheb 2003, s. 13. Tiež treba pripomenúť jeho
štúdiu K pokusům o přechod slovenské pěší divize k Rudé armádě v roce 1943.
Vojenská história, roč. 3, č. 3, 1999, s. 30-54.
Pozri recenziu J. Bystrického na túto knihu, spomínaná už v pozn. č. 2 úvodu práce.
55