Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Dezercie</strong> a <strong>zajatia</strong> príslušníkov Zaisťovacej divízie v <strong>ZSSR</strong> v rokoch 1942 — 1943<br />
ku 1952 napísal, že Zaisťovacia divízia prešla na sovietsku stranu<br />
celá, aj s kompletnou výstrojou a výzbrojou. 140<br />
Ani štyridsať rokov po vojne sa teda prípadní záujemcovia o problematiku<br />
nedozvedeli viac, ako o tom svedčia známe Dejiny SNP z roku<br />
1984. Tu sa na rôznych stranách uvádzajú rôzne čísla, pričom rozdiely<br />
idú do stoviek osôb. Na jednom mieste napr. encyklopédia udáva<br />
800 zbehov zo Zaisťovacej divízie za celý čas jej pôsobenia, 141 na inom<br />
mieste je to 550 zbehov z celej armády a vzápätí plná tisícka slovenských<br />
partizánov na Ukrajine a v Bielorusku z oboch divízií. 142 Aj tu<br />
sa autori usilujú navodiť zdanie akejsi fiktívnej kontinuity dezercií<br />
v slovenskej armáde tvrdením, že „základ k prechodom na stranu sovietskej<br />
armády položila skupina poručíka Hirnera už 22. 7. 1941". 143<br />
Michal Rjabik a Vasil Morochovič hovoria o vyše 150 zbehoch len<br />
do konca roka 1942. 144<br />
V niektorých prípadoch sa stretáme aj s rezignáciou, resp. agnosticizmom<br />
ohľadne tejto otázky. Tak napr. autori Malého slovníka SNP z<br />
roku 1964 J. Jablonický a M. Kropilák konštatujú, že „zo Zaisťovacej<br />
divízie prešli na sov. stranu stovky slovenských vojakov v presne nezistiteľnom<br />
počte". 145<br />
Iným, oveľa bežnejším postupom niektorých našich autorov však<br />
bolo preberanie oficiálnych údajov o stratách podľa zdrojov MNO, ale<br />
s tým, že všetkých nezvestných, zbehnutých, ako aj zajatých títo autori<br />
vykázali ako zbehov. Tento postup sa s obľubou využíval do roku<br />
1989, no rovnako aj po roku 1989. Sledovať to možno vo viacerých<br />
prácach: Vojenský historik Šolc v roku 1969 písal, že „vcelkuprešlo asi<br />
3 500 slovenských vojakov na stranu sovietskej armády alebo k partizánom,<br />
aby so zbraňou v ruke zmyli hanbu ťaženia proti <strong>ZSSR</strong>". 146 O päť<br />
rokov nato údaj korigoval, keď zas tvrdil, že „podľa úradného výkazu<br />
na sovietsku stranu prebehlo alebo bolo zajatých 3 154 vojakov". 141 Iný<br />
vojenský historik Ervín Pauliak v knihe Od povstania k oslobodeniu<br />
z roku 1985 píše o „asi" troch tisíckach vojakov zbehnutých na stranu<br />
Červenej armády alebo partizánov. 148 Ešte odvážnejší údaj prezentuje<br />
autor publikácie z roku 1989 Ostali verní prísahe, podľa ktorého je<br />
údaj 3 500 zbehov len „minimálny, lebo boli ešte ďalšie prechody". 149<br />
Ktoré to však boli, čitateľovi neprezradil.<br />
46
Change language