Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

JKHBBSSHB
NASADENIE A rODIVIIENM ČINNOS I I
ZAISŤOVACEJ DIVÍZIE V ZSSR
2.1. Činnosť Zaisťovacej divízie v období
august 1941 - október 1943
Deklarované zapojenie Slovenskej republiky do protisovietskeho
ťaženia z 23. júna 1941 predpokladalo vyslanie istého počtu vojska
po boku svojho spojenca a tútora, Veľkonemeckej ríše. 1 Prvou formáciou,
ktorá sa aktívne zúčastnila ťaženia, bola Rýchla skupina, a to
od 24. júna 1941. Týmto sa slovenská armáda stala po Rumunoch
prvým spojencom, ktorý sa zúčastnil priamych bojov. Po reorganizácii
na Rýchlu brigádu začiatkom júla dosiahol jej početný stav takmer
5 000 mužov. 2 Gros príslušníkov poľnej armády bolo však koncentrované
do dvoch peších divízií, ktoré boli súčasťou druhého sledu a do
bojov sa nikdy nezapojili. Medzníkom v histórii slovenského vojska
na východnom fronte bola bitka pri Lipovci dňa 22. júla 1941, kde
zahynulo približne šesťdesiat našich vojakov a ďalších takmer dvadsať
padlo do zajatia červenoarmejcov. 3 Na druhý deň po tejto tragickej
udalosti vydal minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš
rozkaz na reorganizáciu poľnej armády. Hlavnou formáciou sa mala
odteraz stať Rýchla divízia a zo zvyškov prezenčného i mobilizovaného
mužstva nariadil vytvoriť taktiež Zaisťovaciu divíziu (ZD). Ostávajúcich
vyše 35 000 vojakov, príslušníkov dvoch peších divízií z tzv.
druhého sledu, bolo stiahnutých na Slovensko. 4
Celkovo sa v protisovietskom ťažení od júna 1941 do konca vojny
vystriedalo asi 80 000 Slovákov. 5 Počet príslušníkov ZD pri jej vzniku
bol približne sedemtisíc, neskôr kolísal medzi piatimi až vyše ôsmimi
tisíckami. Na rozdiel od väčšej Rýchlej divízie, ktorá postupovala
63