Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

I. KAPITOLA — Obraz slovenského poľného vojska v historiografii minulých desaťročí
Tento trend nájdeme aj v posledných rokoch. V Sprievodcovi po
expozícii Múzea SNP z roku 1999 sa dozvedáme, že do konca marca
1944 prešlo k Červenej armáde a partizánom „ takmer 3 200 vojakov"
150 , čo je práve súhrn všetkých nezvestných, zajatých a zbehnutých
podľa štatistiky MNO. Podľa historika a niekdajšieho riaditeľa
tejto inštitúcie slovenskí vojaci vraj na východnom fronte „využívali
príležitosti na organizované i náhodné prechody na druhú stranu".
Ján Stanislav uviedol až 3 000 Slovákov, ktorí vraj v rokoch 1942
— 1944 prešli na stranu ZSSR. 151 Na inom mieste svojich editorských
poznámok k dielu Zápisky gen. Rudolfa Viesta z roku 2002 však píše,
že slovenské vojsko skončilo svoje nasadenie v ZSSR už koncom roka
1943. 152 Nevysvetlil však, ako mohli prechádzať aj v roku 1944, keď
vojsko bolo už z frontu stiahnuté?
Podobne český autor Charles Kliment v spomenutom diele Slovenská
armáda 1939 - 1945 čísla neúmerne nadsadzuje. Tak podľa neho
boli v partizánskom hnutí na Ukrajine „tisíce" Slovákov, pričom však
Bielorusko, kde pôsobilo gro bývalých zbehov-partizánov, nespomína
vôbec. Vzápätí však píše, že z celej slovenskej armády podľa oficiálnych
prameňov zbehlo za roky 1942 - 1943 celkom 632 vojakov. Čitateľ sa
tak môže len dohadovať, kde sa vzali zvyšné „tisíce" dezertérov. 153
Posledné odhady počtu slovenských prebehlíkov zaznamenané
v odbornej literatúre pochádzajú z druhej polovice 90. rokov. V roku
1995 Pavol Kollár na istom mieste sebavedome tvrdí, že „napriek neúplným
údajom je možné konštatovať, že v radoch bieloruských partizánov
pôsobilo vyše 300 Slovákov, na Ukrajine vyše 500, v Odese viac
než 160, na Kryme asi 150". 154 Aj keď tu neuvádza žiaden prameň, z
ktorého pri tomto náčrte vychádza, číslo až nápadne pripomína Falťanom
prvý raz uvedený údaj, ktorý sa potom v spisbe dlhšie tradoval
— tisíc mužov zo Slovenska v partizánskych radoch. Toto číslo ešte
nadsadil vo svojich publikáciách o Nálepkovi jeho brat Jozef. V knihe
z roku 1995 píše až o 1 200 Slovákoch v partizánskych radoch na
Ukrajine a Bielorusku. 155 Celkom vymyslený je aj údaj o stovke prebehnutých
Slovákov do jedného jediného partizánskeho oddielu v jeseni
1942, čo uvádza vo svoje poslednej knihe Iní o kpt. Nálepkovi. 156
Najtriezvejším a pravde najbližším odhadom, aký bol až do dnešných
dní publikovaný historikom, je názor Bohuša Gracu z roku 1964.
47