Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 — 1943
na front, čomu nadriadené miesta ochotne vyhoveli. Hrozilo však, že
spolu s ním sa na front nedobrovoľne presunú i viacerí jeho vojaci.
Jedinou možnosťou, ako sa tomuto osudu vyhnúť, bol útek k partizánom.
Pravdepodobne hlavný aktér zbehnutia, Štefan Kaščák, opísal
bezprostredné pohnútky k dezercii takto: „O polnoci, 1. novembra (v
skutočnosti až začiatkom decembra - pozn. M. L.) 1942 sme mali odísť
na front. Práve vtedy bola v Belokoroviči veľká zábava. Nine Nosáľskej
sme povedali, aby zavolala do tanca veliteľa roty Štefeka. On potom
vyhlásil, že sa budeme zabávať až do rána. Využili sme to a v noci sme
prešli k sovietskym partizánom". 14 Vojaci sa k prechodu odhodlali, no
svoj útek sa pokúsili nastrojiť ako pád do zajatia. To im však nevyšlo.
Druhý zo skupiny, P. Bobáľ, podal však útek trochu inak. Podľa
jeho spomienok sa zdá, že útek súvisí s hroziacim odhalením styku
ich skupinky s miestnym odbojom. Bobáľ totiž spomína, že na stanici
v Belokroviči Nemci zaistili ilegálneho straníckeho pracovníka
K. Arefieva, a to pre spoluprácu s partizánmi. Na príhovor slob. Š.
Kaščáka a des. O. Homolu ho síce vraj onedlho prepustili, no oni sa
dostali do podozrenia. 15
I napriek dobrovoľnému návratu k armáde sa jeden zo zbehov skupiny,
Rudolf Kotrlec, dostal do väzenia. 16
Slobodník Július Čipčiar podľa vlastných slov nadviazal spojenie
s partizánmi už v septembri 1942, teda ani nie dva mesiace potom,
ako sa dostal na front, pričom im vraj dodával strelivo, proviant aj
správy. „Dňa 19. 12. som prešiel dobrovoľne aj so slob. Klimo Ján a vojakom
J. Gogom k bieloruským partizánom", konkrétne utekali z mestečka
Kopceviči do dediny Mechedoviči 71 , kde bolo veliteľstvo jedného
z partizánskych oddielov 125. kopatkevičskej brigády. Ako pohnútky
uvádza to, „keďže už doma bolo mojou túžbou dostať sa na stranu
Slovanov a bojovať proti Nemcom a pomstiť krivdy, ktoré spáchali na
českom, slovenskom, ruskom národe, teraz dospel čas". 18 Či bolo za
útekom aj čosi iné, nedá sa zistiť.
Zaujímavým prípadom je i zbehnutie slob. Pavla Bebčáka z 12.
roty 101. pluku. Bebčák, pridelený k telefónnej ústredni, sa dňa 23.
novembra vzdialil od svojej jednotky do Ptiča, do jedného z civilných
domov, kde zotrval až do nasledujúceho večera. Po svojom návrate sa
v podnapilom stave vyjadroval, že „Hitler sa posere, vojnu rozhodne
122