Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<strong>Dezercie</strong> a <strong>zajatia</strong> príslušníkov Zaisťovacej divízie v <strong>ZSSR</strong> v rokoch 1942 — 1943<br />
na front, čomu nadriadené miesta ochotne vyhoveli. Hrozilo však, že<br />
spolu s ním sa na front nedobrovoľne presunú i viacerí jeho vojaci.<br />
Jedinou možnosťou, ako sa tomuto osudu vyhnúť, bol útek k partizánom.<br />
Pravdepodobne hlavný aktér zbehnutia, Štefan Kaščák, opísal<br />
bezprostredné pohnútky k dezercii takto: „O polnoci, 1. novembra (v<br />
skutočnosti až začiatkom decembra - pozn. M. L.) 1942 sme mali odísť<br />
na front. Práve vtedy bola v Belokoroviči veľká zábava. Nine Nosáľskej<br />
sme povedali, aby zavolala do tanca veliteľa roty Štefeka. On potom<br />
vyhlásil, že sa budeme zabávať až do rána. Využili sme to a v noci sme<br />
prešli k sovietskym partizánom". 14 Vojaci sa k prechodu odhodlali, no<br />
svoj útek sa pokúsili nastrojiť ako pád do <strong>zajatia</strong>. To im však nevyšlo.<br />
Druhý zo skupiny, P. Bobáľ, podal však útek trochu inak. Podľa<br />
jeho spomienok sa zdá, že útek súvisí s hroziacim odhalením styku<br />
ich skupinky s miestnym odbojom. Bobáľ totiž spomína, že na stanici<br />
v Belokroviči Nemci zaistili ilegálneho straníckeho pracovníka<br />
K. Arefieva, a to pre spoluprácu s partizánmi. Na príhovor slob. Š.<br />
Kaščáka a des. O. Homolu ho síce vraj onedlho prepustili, no oni sa<br />
dostali do podozrenia. 15<br />
I napriek dobrovoľnému návratu k armáde sa jeden zo zbehov skupiny,<br />
Rudolf Kotrlec, dostal do väzenia. 16<br />
Slobodník Július Čipčiar podľa vlastných slov nadviazal spojenie<br />
s partizánmi už v septembri 1942, teda ani nie dva mesiace potom,<br />
ako sa dostal na front, pričom im vraj dodával strelivo, proviant aj<br />
správy. „Dňa 19. 12. som prešiel dobrovoľne aj so slob. Klimo Ján a vojakom<br />
J. Gogom k bieloruským partizánom", konkrétne utekali z mestečka<br />
Kopceviči do dediny Mechedoviči 71 , kde bolo veliteľstvo jedného<br />
z partizánskych oddielov 125. kopatkevičskej brigády. Ako pohnútky<br />
uvádza to, „keďže už doma bolo mojou túžbou dostať sa na stranu<br />
Slovanov a bojovať proti Nemcom a pomstiť krivdy, ktoré spáchali na<br />
českom, slovenskom, ruskom národe, teraz dospel čas". 18 Či bolo za<br />
útekom aj čosi iné, nedá sa zistiť.<br />
Zaujímavým prípadom je i zbehnutie slob. Pavla Bebčáka z 12.<br />
roty 101. pluku. Bebčák, pridelený k telefónnej ústredni, sa dňa 23.<br />
novembra vzdialil od svojej jednotky do Ptiča, do jedného z civilných<br />
domov, kde zotrval až do nasledujúceho večera. Po svojom návrate sa<br />
v podnapilom stave vyjadroval, že „Hitler sa posere, vojnu rozhodne<br />
122