Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR

III. KAPITOLA - Dezercie v roku 1942
prihlašajem Vas do nas a v meste s vami budeme biť nemecké zachvatčiky.
My ožidajem Vaš odviet čerez železnodorožnika Kolu. " 60
O spojení sa vraj Mikula nikomu nezmienil a trvalo tri týždne, čo
bol s nimi v spojení. Informoval ich o pomeroch v jednotke, vlastných
úmysloch a žiadal, aby sa správali voči Slovákom slušne, aby ich neprepadávali
pri hliadkovaní, čím by celej veci len poškodili.
Ktovie koľko by muselo trvať spojenie s partizánmi, aby sa prví
vojaci odhodlali prejsť. Čo sa však neudialo „evolučnou" cestou, stalo
sa náhle 11. novembra. V tom čase strážili, ako už bolo povedané, slovenskí
príslušníci 101. pluku dôležitú trať Pinsk — Gomeľ, na ktorej sa
nachádzala aj dedina Brinev. Tá bolo asi 4 km vzdialená od železničnej
stanice Brinev. Lenže tá bola už v „milicionérskej" zóne. (Obce boli
rozdelené na zónu partizánsku a zónu milicionársku — pozn. M. L.)
Po niekoľkých dňoch Mikulovho spojenia s partizánmi vyhodili
títo asi 1 km od ich strážnice nemecký transport so soľou, pričom sedem
vagónov soli sa vysypalo a ľudia z blízkeho okolia si z nej nabrali
a navozili domov, pokiaľ neprišli nemecké vojská. Nabrali si však
aj slovenskí strážni, soľ bola totiž v tom čase v Bielorusku veľkou
vzácnosťou. Mikula pokračoval: „Krátko nato sme šli ako súkromná
hliadka, zložená zo sedem vojakov z dvoch susedných strážnic do blízkej
dedinky Brinevo. Vposelku tejto dediny stretli sme sa s partizánmi,
ktorí zbierali po civiloch soľ, nazbieranú pri vyhodení uvedeného
transportu. Sme sa s nimi kamarátsky pozdravili, objali a napokon
pri vodke si podebatovali. My sme im potom tiež dali z našej soli a oni
nám dali baranov a iný proviant. " 51
Zvítanie s partizánmi však bolo trochu komplikovanejšie, keďže
ho môžeme konfrontovať aj s inými svedectvami. Emil Medzihorský
zo strážnice „Stanica Starušky" (tu bol veliteľom des. Adamec), s ešte
jedným vojakom išli na hliadku do dediny po proviant s pomocníkom,
kde sa však nečakane stretli s partizánmi. 52 Veliteľom trojčlennej
hliadky, ktorá ako prvá zamierila do dediny, bol slobodník Gustáv
Lazár. Veliteľ stráže síce dobre vedel, že hliadka len finguje kontrolu
dediny a v skutočnosti vojaci idú do dediny zháňať proviant, aby si
prilepšili vojenskú stravu. Príchodom do Brineva akoby prešli fiktívnu
frontovú čiaru, v dedine sa totiž pravidelne zdržovali partizáni.
A možno práve to sa stalo osudným, že sa rozhodli prejsť na druhú
115