Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
Dezercie a zajatia prÃsluÅ¡nÃkov ZaisÅ¥ovacej divÃzie v ZSSR
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<strong>Dezercie</strong> a <strong>zajatia</strong> príslušníkov Zaisťovacej divízie v <strong>ZSSR</strong> v rokoch 1942 — 1943<br />
napr. v zborníku Priateľstvo spečatené krvou 25 nájdeme takéto hodnotenia:<br />
„Keď Tiso a jeho spoločníci dovŕšili na slovenskom národe najväčšiu<br />
zradu a bez vypovedania vojny poslali do bratovražedného boja<br />
osobitnú Rýchlu skupinu slovenskej armády, aby pomohli nacistickej<br />
hitlerovskej armáde vo vraždení mierumilovných občanov <strong>ZSSR</strong>, písal<br />
sa 24. jún 1941"... Obe divízie sa však stali vo veľmi krátkom čase pre<br />
dobrodružné plány „nacistických nohsledov - ľudáckych zapredancov"<br />
nespoľahlivými ... V skutočnosti mnohí slovenskí vojaci a dôstojnícke<br />
velenie marili úmysel hitlerovcov a, naopak, vyhľadávali možnosti dostať<br />
sa na stranu sovietskej armády.<br />
Obdobie rokov 1964 - 1969 sa všeobecne hodnotí ako najpriaznivejšie<br />
pre spoločenské vedy v období socializmu. Už v priebehu rokov<br />
1964 a 1965, pri príležitosti 20. výročia povstaleckých udalostí a oslobodenia,<br />
vyšlo viacero knižných publikácií. Hodnotenie slovenskej<br />
armády v <strong>ZSSR</strong> v jednej z nich, konkrétne vo Falťanovom esejistický<br />
ladenom diele O slovenskom národnom povstaní, možno brať ako<br />
určujúci názor celého obdobia domácej historiografie až do roku 1989.<br />
Pri hodnotení slovenského štátu hodnotil aj slovenské vojsko a jeho<br />
prepojenosť so spoločenským dianím a náladami. Jadro spomenutých<br />
názorov je koncentrované v tvrdení, že „medzi slovenským ľudom sa<br />
stále viac šírila nenávisť k hitlerovskému Nemecku a klérofašistom, a<br />
naopak, rástli sympatie k <strong>ZSSR</strong> a komunistom!'. Zmýšľanie slovenského<br />
ľudu sa vraj markantne prejavovalo v armáde, ktorej dve divízie<br />
boli poslané do boja proti <strong>ZSSR</strong> a z ktorých do konca roku 1943 prešla<br />
„takmer jedna štvrtina k sovietskej armáde a k partizánom". 26 Zmienku<br />
o nespoľahlivosti slovenských vojakov v <strong>ZSSR</strong> si nemohol odpustiť<br />
ani autor publikácie, ktorá sa stala na dlhé roky kánonom pre historikov<br />
odboja - Gustáv Husák v diele Svedectvo o SNP. 27<br />
V tom istom roku, 1964, uzrela svetlo sveta publikácia Dejinná<br />
križovatka. Aj jej tvorcovia zdôrazňujú nespoľahlivosť, ba odbojnosť<br />
slovenského vojska od samého počiatku vojny. „Medzi záložníkmi povolávanými<br />
do armády a v jednotkách odosielaných na východný front<br />
sa množili najrôznejšie prejavy odporu - od oneskorených nástupov až<br />
po priame odmietnutie bojovať proti Červenej armáde." Po bitke pri<br />
Lipovci 22. júla 1941 bola vraj slovenská vláda donútená už v auguste<br />
26
Change language